Radikálnejšie krídla, kam patria hlavne neonacisti a ďalšie rôzne typy pravicových extrémistov sa organizujú do nelegálnych militantných a politických hnutí a organizácií. Náplňou väčšiny z nich je výroba alebo distribúcia propagačných, informačných a agitačných materiálov, prípadne organizácia rôznych akcií a pod. Činnosť niektorých ja však špecifikovaná čisto na násilné prejavy vo forme teroristických útokov alebo prenasledovania určitých skupín, označených ako nepriateľské. Prejavy týchto však v nie sú veľmi časté. Ideológiou nacionálnych šovinistov je v podstate nenávisť k iným (všetkým ostatným) národom a etnikám, tým pádom popierajú a odsudzujú akúkoľvek globalizáciu, medzinárodné priateľstvo a spoluprácu. Pre toto presvedčenie neudávajú prakticky žiaden logický dôvod a preto sa javí byť ako značne iracionálne a umelé. Nacionalisti, v dnešnom ponímaní a neonacisti majú v otázkach odporu proti globalizácii prakticky názor skoro rovnaký. Globalizáciu považujú za snahu určitých „vyšších kruhov“ o svetovládu a porazenie suverénnych a silných národných štátov. Pod pojmom „vyššie kruhy“ rozumejú najvýznamnejších svetových finančníkov a najvplyvnejších politikov, z ktorých mnohí sú židovského pôvodu, čiže svetové „židovstvo – sionizmus“ , slúžiace záujmom vytýčeným svojím náboženstvom. Mnoho ďalších politikov, alebo vplyvných ľudí, ktorí nie sú priamo Židmi označujú ako „slobodomurárov“, alebo prisluhovačov. Globalizáciu a medzinárodnú integráciu, v dnešnom slova zmysle odmietajú pretože v nej vidia oslabenie národných štátov, a s tým súčasný zánik tradičných hodnôt a národných princípov, ktoré považujú za najdôležitejšie. Charakteristické tiež je odpor a často nenávisť k prisťahovalcom, lebo v nich taktiež vidia hrozbu oslabenia národnej idei na úkor idei kozmopolitizmu a multikultúrnosti. Niektoré z problémov na ktoré títo odporcovia globalizácie poukazujú majú svoje opodstatnenie a preto sa ich ideológia nedá označiť ako čisto záporná alebo kladná, Čo sa týka východísk sa tu názory jednotlivých podskupín veľmi rôznia a spektrum ponúkaných východísk siaha od umiernených čiastočných reforiem až po radikálne revolučné kroky. Poslednou významnejšou skupinou odporcov globalizácie sú jednotlivý samostatní ekonómovia, politológovia a sociológovia. Je ťažké zaradiť ich do nejakých podskupín, pretože pokrývajú celé názorové spektrum, od umiernených až po radikálne kritických, od čistých teórií po praktické pripomienky.