Preto je ťažké rozhodnúť sa a prikloniť sa k jednému z nich. Pravdepodobne však celkom správny nie je ani jeden a na mieste je opäť hľadanie akejsi „zlatej strednej cesty“, prípadne úplne nových východísk.

3. Nacionalizmus

Názorové hnutie s pronárodnou politikou, ktorá má v prvom rade reprezentovať záujmy národa ako celku. Program nacionalistických alebo národných strán je väčšinou postavený na obrane a zachovávaní tradičných hodnôt, predstavovaných najčastejšie náboženstvom alebo kultúrou. Nacionalistické strany predstavujú väčšinou konzervatívnu pravicovú politiku. Nacionalistická ideológia má v niektorých častiach sveta hlboké historické zakorenenie.

4. Šovinizmus

Nacionálny šovinizmus – názorové hnutie, ktorého politikou a ideou je šírenie všestrannej nenávisti a nevraživosti voči iným národom a etnickým skupinám.
Vyzdvihovanie vlastného národy a jeho považovanie za nadradený nad ostatnými. Je pritom veľmi obvyklé ignorovanie základných, skutočných faktov a neprijímanie kritiky zvonka ani zvnútra. Tento názorový postoj neuznáva jedinca a jeho postoj za dôležitý, podstatný je celkový (záporný) obraz o nepriateľskom národe alebo etniku, ktorý väčšinou pramení z historických skúseností a tým pádom práve z názoru na niekoľkých ľudí. 5. Protekcionárstvo

Politický smer, ktorého cieľom je ochrana štátu pred vonkajšími vplyvmi a dianím. Vyskytuje sa najskôr pri národných štátoch, kde si kladie za úlohu udržanie jednotného národného charakteru daného štátu. Protekcionárske snahy sa taktiež vyskytujú u priemyselne veľmi vyspelých štátov, bohatých na nerastné suroviny. Tento smer sa dá nazvať ako „hospodársky protekcionizmus“, kedy hospodársky vyspelý štát sa nechce podieľať na dohodách s inými štátmi, ktoré by ho znevýhodňovali (ochudobňovali) na úkor ich hospodárskeho rastu (obohacovania).
Tiež je možné definovať politický, kultúrny alebo náboženský protekcionizmus. To znamená, že štátna moc (väčšinou nacionalistická – pronárodná) sa snaží za každú cenu uchrániť tradičné hodnoty a zamedziť vplyvu iných kultúr, atď. To sa pokúša dosiahnuť vydávaním rôznych zákonom na obmedzenie cudzieho vplyvu. Tieto zákony môžu však byť často v rozpore s demokratickými zásadami až ľudskými právami a môžu byť preto jedným z hlavných narušiteľov pluralitného charakteru daného štátu.


III. Globalizácia


Globalizácia a mnoho slovných spojení, v ktorých používame pojem „globálny“ patrí k tým pri ktorých zdanlivo presne chápeme jeho obsah.