História: Meno Aztékov pochádza z názvu legendárneho mesta Aztlán, ktoré Aztékovia pokladali za svoju pravlasť. Sami sa však nazývali Mexikovia.Do údolia Mexika. kde našli útočisko, prišli v 13. storočí a založili na močaristom ostrove uprostred jazera v roku 1325 Tenochtitlán (dnes Mexiko) .Toto slovo znamená miesto, kde rastie kaktus tenochtli. Vybudovali tam umelé ostrovčeky, na ktorých žili, obrábali kukuričné polia a ovocné záhrady. Rozšírili svoju nadvládu nad ostatnými kmeňmi, od ktorých prevzali jazyk a náboženské zvyky a za nasledujúce dve storočia tu vybudovali mohutnú ríšu s takmer 12 miliónmi obyvateľov. Porazené národy im museli odvádzať dávky drahých kovov, šperkov, ozdobných pier, kakaa, gumy, ale aj nešťastníkov na ľudské obety. Vďaka tomuto získali Aztékovia obrovské bohatsvo a preto aztéckych panovníkov nenávideli v celej oblasti.V roku 1428 Tenochtitlán, Taxcoco a Tlacopán vytvorili "Trojčlenný spolok", z ktorého sa postupne stala "Aztécka ríša".Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. U Aztékov odev naznačoval sociálne postavenie jednotlivca. Ozdoby zo vzácnych pier, nefritu a zlata boli vyhradené šľachticom, zatiaľ čo prostí ľudia sa museli uspokojiť s obsidiánom a kožami králikov. V čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Ich výchova v chrámových školách bola prísna a tvrdá. Príprava na kňažské povolanie vyžadovala mravnú čistotu a fyzickú i morálnu vytrvalosť. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špeciali-zovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Zvláštnej vážnosti sa tešili obchodníci, ktorí odchádzali za obchodmi do ďalekých a nebezpečných krajín. S tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu , za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali titul, ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu dane, pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi.

Verejná služba v prospech štátu, zásluhy a odvaha umožňovali postúpiť do vyšších vrstiev, napr: zajatie štyroch nepriateľov zaručovalo aj obyčajnému roľníkovi pocty a zisk titulu. Výchova: Starí Mexikovia mali knihy, ktoré obsahovali pravidlá týkajúce sa výchovy a umenia žiť. Doma i v škole sa mladí Aztékovia učili a neúnavne opakovali tie isté rady : "Nehovor príliš nahlas a hrubo!". Pri stole: "Neber si veľké sústa jedla, nenapchávaj si ústa, nehltaj ako pes!". Dobre vychovaný Azték vedel ovládať svoje city a zachoval vážnosť za každých okolností. Medzi hodnostármi patrila skromnosť, pokora a rozvážnosť k najvyšším hodnotám. Ako prvý sa musel týmto pravidlám podriadiť panovník: "Rohože kráľov nie sú miestom rozkoší a radosti, ale naopak, miestom veľkej práce, žiaľu a pokory." Výchova detí bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou rodičov, pretože umožňovala získať si úctu feudála. Pätnásťročné deti zverili buť do výchovy kňazom chrámu, alebo do vojenských škôl. Telesné tresty neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky.
NÁBOŽENSTVO a KULTÚRA: Pravdepodobne väčšina stredoamerických kmeňov vykonávala ľudské obety. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou krvou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudkých životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, prípadne z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Aby získali dostatočný počet obetí, častokrát bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými mečmi s obsidiánovým ostrím.
Chránili sa vŕbovými štítmi a brnením z lisovanej bavlny. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli postúpiť na niekorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier - jaguár alebo rytier - orol. Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík), jeho matka, bohyňa Coatlique oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Bohyňa lásky sa volala Tlazolteotl. Aztékovia prijali niekto- rých bohov aj z dobitých území. Každé božstvo malo vlastné chrámy a podľa aztéckej viery vyžadovalo ľudské obety. Hudba bola súčasťou všetkých obradov. Hodnostári si veľmi vážili hudobníkov a spevákov. Používali flauty, bubienky a drevené gongy. Odborníci vysvetľujú tieto kruté zvyky ako boj o získanie životného priestoru.
Aztékovia vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier predátorov.

Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a jadeit. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov. Hovorili jazykom nahuatl a používali obrázkové písmo.
KONIEC RÍŠE AZTÉKOV:
Po Krištofovi Kolumbovi sa na dobrodružné výpravy za "veľkú mláku" vydali španielsky conquistadori - vojaci a dobrodruhovia bažiaci za zlatom, striebrom a pôdou. Často s nimi cestovali aj kňazi s poslaním obrátiť Indiánov na kresťanskú vieru. Práve jeden z týchto conquistadorov Hernando Cortés (1485-1547) dobil slávnu ríšu Aztékov. K záhube Aztékov prispel aj fakt, že verili v mýty a jeden z nich ich zradil. Keď Cortés v roku 1519 vyplával s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, objavil zlatú ríšu Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh Quetzalcoátl. Cisár Montezuma II. (1502-1520), za ktorého dosiahla Aztécka ríša najväčší rozmach, uveril že Cortés je Quetzalcoátl ale bol ním uväznený. Potom ho Cortés zabil a s lep- šími zbraňami už poľahky porazil slabých Aztékov. Cortésovi pomohlo aj to, že priniesli
so sebou európske choroby, ktorým títo Indiáni rýchlo podľahli. 13.8.1521 už mesto Tenochtitlán patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo Nové Šanielsko na čele s Hernandom Cortésom. Bohatstvo, ktoré odtiaľ prúdilo im závidela celá Európa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk