Významnou mierou k tomu prispeli aj ČS légie na Sibíri, ktoré preukázali schopnosť, keď 14. mája 1918 po rozkaze sovietskej vlády odzbrojiť ČS légie, maďarský zajatci v radoch Červenej armády napadli ČS legionárov. ČS vojsko sa postavilo na odpor – vzopreli sa rozkazu a zakrátko sa im podarilo zmocniť sa takmer celej sibírskej magistrály. Dohodové krajiny uznali ČSNR za ČS vládu a ČS za spriatelenú a vojnuvedúcu krajinu (F – 29. júna, VB – 9. augusta, USA – 3. septembra a T – 3. októbra 1918) – Dohoda diplomaticky uznala samostatnosť ČS.
13. júla 1918 sa v Prahe vytvoril revolučný Národný výbor československý ako vrcholný orgán domáceho odboja. Dátum vyhlásenia spoločného štátu sa stanovil na deň R-U kapitulácie.
Vedúca osobnosť ČS odboja – Masaryk – bol od konca apríla 1918 v USA. Dosiahol novú dohodu medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami – Pittsburská dohoda – 30. mája 1918, ktorá hovorila o samostatnom ČS štáte , kde S bude mať autonómne postavenie a ČS štát bude demokratickou republikou.
Najvýznamnejším výsledkom Masarykovej činnosti v USA bolo vypracovanie a uverejnenie Vyhlásenia československej samostatnosti 18. októbra 1918 – Washingtonská deklarácia – tu rozvinul zásady demokracie, pokroku a humanity.
Na rokovaniach v Ženeve, kde delegáciu zahraničného odboja viedol E. Beneš, došlo k definitívnemu programovému zjednoteniu domáceho a zahraničného odboja a utvorila sa československá vláda.
28. októbra 1918 v Prahe Národný výbor prevzal moc a prijal prvý zákon, ktorým bola vyhlásená Československá republika.
30. októbra 1918 bola na porade v Martine oficiálne ustanovená Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripojilo k samostatnému ČS štátu. Za prvého prezidenta bol zvolený T. G. Masaryk.