Príčiny, hlavné udalosti, výsledky a význam revolúcie. Napoleonova výbojná politika a Viedenský kongres.


Veľká francúzska revolúcia (1789-1794)
Francúzsko patrilo síce k rozvinutým krajinám, ale štát sa tu na rozdiel od osvietenských absolutistických krajín stal brzdou. Rozvoj hatil nielen dvor Ľudovíta XVI. (1779 – 1793), ale najmä privilegované stavy. Prvý stav tvorili zástupcovia kléru (duchovenstva). Cirkev ako celok bola vďaka desiatkom a obrovskému pozemkovému majetku najväčšou ťarchou spoločnosti.
Druhý stav predstavovala šľachta (tvorila asi 1,5% populácie).
Drahý štát a predstavitelia prvých dvoch stavov lipnúci na svojich výsadách boli hlavnými protivníkmi tretieho stavu (rodiacej sa buržoázie), ktorý zastupoval záujmy asi 96% obyvateľstva.
Ancien régime bol pred zrútením. Minister financií musel vyhlásiť štátny bankrot. Nákladná zahraničná politika a vysoké výdavky kráľovského dvora spôsobili, že štátny dlh za vlády Ľudovíta XVI. neúmerne vzrástol. Dane postihli nezámožné vrstvy obyvateľstva. Klérus a šľachta boli od daňových povinností oslobodené. Ústavodarné Národné Zhromaždenie (1789 – 1791)
5.5.1788 minister financií na príkaz kráľa rozhodol o zvolaní generálnych stavov, ktoré neboli zvolané 175 rokov, zhromaždenia kléru, šľachty a tretieho stavu. Kráľ chcel vyriešiť ekonomickú a politickú krízu v krajine. Mali však zasadnúť ešte podľa pôvodnej formulácie z roku 1614, t.j. šľachta a duchovenstvo mali mať po dvoch a tretí stav len jeden hlas (tretí stav žiadal zrovnoprávnenie svojich hlasov). Kým sa v máji 1789 generálne stavy zišli vo Versailles, rozpory medzi tretím stavom a dvoma privilegovanými stavmi ešte narástli. Presne 6 týždňov po ich zvolaní – 17.6.1789 – sa tretí stav vyhlásil za Národné zhromaždenie, ktoré malo reprezentovať vôľu národa. Panovník dal zatvoriť rokovaciu miestnosť tretieho stavu, preto 20.6.1789 poslanci prešli do tzv. Loptovej siene a prisahali, že sa nerozídu kým neprijmú ústavu. 24.6.1789 sa k nim pridala aj väčšina duchovenstva a deň na to aj časť šľachty. Kráľ ustúpil, a tak sa toto zhromaždenie pretvorilo na Ústavodarné národné zhromaždenie – 9.7.1789. Zasadanie Ústavodarného zhromaždenia (do októbra 1791) bolo prvým obdobím Francúzskej revolúcie.
14.7.1789 dobytím Bastily vyvrcholili ľudové nepokoje.