Počas jeho účinkovania došlo k radikalizácii revolúcie a k vystupňovaniu teroru do ohromných rozmerov.
Prvé obdobie Konventu bolo v znamení prevahy girondistov.
Už na prvom zasadaní poslanci jednomyseľne rozhodli o zosadení kráľa Ľudovíta XVI. a vyhlásení Francúzskej republiky. Kráľa súdili a odsúdili na trest smrti. Poprava „občana Capeta“ bola vykonaná v januári 1793. Poprava viedla k vytvoreniu protifrancúzskej koalície Pruska, Rakúska, Holandska, Veľkej Británie a Španielska. Odpoveďou Konventu bolo zavedenie všeobecnej vojenskej služby.
V marci 1793 bolo vo Vendeé obnovené povstanie roľníckych vrstiev, prerástlo tu do občianskej vojny.
V Paríži 31.5. – 2.6.1793 vypuklo povstanie a prevrat, Konvent nariadil zatknutie predákov girondistov, začalo obdobie Jakobínskej diktatúry (júl 1793 – júl 1794), ktorá síce znamenala, že štát sa postaral o chlieb (zavedením maximálnych cien a miezd) a hry (napr.: poprava Márie Antoinetty, ale i rôzne slávnosti), zavládla však hrôzovláda, ktorá sa obrátila aj proti tým špičkám revolúcie, ktoré sa odvážili nesúhlasiť s niektorými novozavádzanými opatreniami. Namiesto ústavy bola zavedená „dočasná revolučná diktatúra“. Všemocným orgánom sa stal Výbor pre verejné blaho na čele s Maximiliánom Robespierrom, ktorý získal diktátorské právomoci. Výkonná moc sa sústredila do rúk Revolučného tribunálu. Realizácia druhej ústavy z roku 1793 sa odložila až na obdobie mieru. Na zužovanie vlastnej mocenskej základne reagovali radikálni jakobíni zvýšenými represiami: prijímali sa zákony umožňujúce za urážku „národnej spravodlivosti“ odsúdenie bez výsluchu a bez práva obhajoby, zrušila sa náboženská sloboda (a zakázalo kresťanstvo). 13.7.1793 girondistka Charlotte Cordayová zabila hovorcu radikálnych más J. P. Marata. 17.7.1793 v reakcii na lavíny vzbúr, vedené umiernenými revolucionármi i prívržencami kráľa, rozpútali radikálny krvavý teror. V októbri 1793 bol zavedený revolučný kalendár. Doba teroru teda znamenala, že sa vlastne odbúrali viaceré vymoženosti revolúcie. (4.2.1794 bolo zrušené otroctvo vo francúzskych kolóniách.) 26.2. – 3.3.1794 francúzsky parlament vydal ventôske zákony, ktoré konfiškovali pôdu občanom označených za podozrivých alebo nepriateľov republiky a delili ju nemajetným prívržencom revolúcie. Heslo – „Revolúcia požiera svoje deti“ – platilo doslova: pod gilotínou postupne skončili predstavitelia umiernenejších strán, až sa popravy dotkli samotných pôvodcov teroru, jakobínov, a hlavných vodcov revolúcie: Dantona – 5.4.1794, Desmoulinsa, Robespierra –27.7.1794, bola zvrhnutá diktatúra jakobínov.