Strach o revolúciu, z ktorého sa teror zrodil, však postupne slabol aj vďaka tomu, že francúzskej armáde sa začalo dariť v bojoch proti nepriateľom revolučného Francúzska (na jeseň 1793 sa podarilo zastaviť postup koaličných vojsk).
Poslednou etapou činnosti Konventu bola thermidorská éra. Do Konventu sa vrátili girondisti a vybavovali si účty s porazenými jakobínmi, vzrástla úloha armády (do popredia sa dostáva Napoleon Bonaparte), v auguste 1795 prijal Konvent v poradí už tretiu ústavu a 26.10.1795 sa rozišiel.
Direktórium (26.10.1795 – 9.11.1799)
Vláda direktória bola posledným obdobím Veľkej francúzskej revolúcie.
Platila ústava z roku 1795. Zákonodarná moc pripadla dvojkomorovému parlamentu (Rada 500 a Rada starších). Voľby do oboch komôr sa konali každoročne. Výkonným orgánom sa stalo päťčlenné direktórium. Vláda direktória sa vyznačovala stabilitou.
Finančné ťažkosti pomohli vyriešiť veľké vojenské víťazstvá francúzskych armád proti koalícii. Francúzi dobyli Belgicko a Holandsko (Batávska republika). Španielsko a Prusko uzavreli s Francúzskom mier. Osamotených Rakúšanov na severe Apeninského polostrova viackrát porazila armáda vedená mladým generálom Napoleonom Bonaparte (1769 – 1821). Rakúšania museli prijať jeho podmienky mieru v Campoformiu (1797). Napoleon sa pokúsil o oslabenie Veľkej Británie výpravou do Egypta. Počas jeho výpravy sa však vytvorila nová európska koalícia Ruska, Rakúska a Veľkej Británie, ktorá v roku 1799 zaznamenala výrazné úspechy. Jej postup však zastavili spory vo vnútri koalície.
V októbri 1799 sa Bonaparte náhle objavil v Paríži a vystupujúc ako záchranca vlasti uskutočnil štátny prevrat 9. – 10.11.1799 (18. – 19. brumaire), zrušil ústavu z roku 1795. Päťčlenné direktórium nahradili traja konzuli. Napoleonské obdobie vo Francúzsku (1799 – 1814)
Konzulát (1799 – 1804)
Zriadením konzulátu sa začalo prvé obdobie vlády Napoleona Bonaparteho vo Francúzsku. Bol menovaný za prvého konzula s takmer neobmedzenou právomocou. Ostatní dvaja konzuli mali len poradný hlas. 22.12.1799 bola prijatá ústava, ktorá všetku výkonnú moc koncentrovala do rúk prvého konzula – mohol menovať ministrov, úradníkov, dôstojníkov a sudcov. Zákonodarnú moc mala štátna rada, tribunál, senát a zákonodarný zbor.
Napoleonovi sa podarilo prekonať vnútornú krízu, založil Finančnú banku (finančná stabilita), centralizoval verejnú správu, upevnil autoritu štátu, viedol víťazné boje (v roku 1800 porazil Rakúšanov pri Marengu v severnom Taliansku, v roku 1801 podpísal mier s Rakúskom v Lunéville, v roku 1802 podpísal mier s Veľkou Britániou, ktorá sa zaviazala vrátiť všetky zámorské kolónie obsadené počas koaličných vojen).
Podporu cirkvi získal uzavretím konkordátu v roku 1801 s pápežom Piom VII.