Po víťazstvách pri Jene a Auerstedte obsadil Napoleon I. Berlín, kde vyhlásil kontinentálnu blokádu (27.11.1806) Veľkej Británie. Znamenalo to, že všetky prístavy a celé pobrežie európskeho kontinentu bolo pre obchod s Veľkou Britániou uzavreté. Spočiatku malo vylúčenie britskej konkurencie pozitívne účinky. Francúzsko získalo nové trhy, podnietil sa rozvoj obchodu a priemyslu v Európe. Skoro však začali prevládať nevýhody (korupcia a čierny obchod, nespokojnosť obchodníkov a obyvateľstva, ktorému chýbal koloniálny tovar). 4. koaličná vojna sa skončila podpísaním tilsitského mieru v roku 1807. Prusko stratilo väčšinu svojich území.
Rusko uzavrelo s Napoleonom spojeneckú zmluvu a pripojilo sa ku kontinentálnej blokáde. Európa sa rozdelila na francúzsku a ruskú sféru vplyvu.
Zmluvou z roku 1807 so Španielskom si Francúzsko zabezpečilo voľný priechod územím Španielska s cieľom obsadiť Portugalsko, ktorého trh bol ešte stále otvorený britským tovarom a narúšal tak jednotu kontinentálneho systému. Portugalsko bolo obsadené. V Španielsku ale proti Francúzom vypuklo povstanie. Po anexii pápežského štátu a zajatí pápeža Francúzmi v roku 1809 sa odpor hlboko veriacich Španielov ešte utužil. Angažovanie Francúzov v Španielsku vyvolalo vo Viedni presvedčenie, že nadišla vhodná chvíľa na odplatu za rok 1805. Po rokovaniach s Veľkou Britániou vznikla v roku 1809 5. koalícia. K rozhodujúcemu vojenskému stretnutiu došlo pri Wagrame. Rakúsko bolo znova porazené. Viedenským mierom v roku 1809 muselo odstúpiť novovzniknutému Varšavskému veľkovojvodstvu časť Haliče a Krakov; Bavorsku Salzbursko, Innskú štvrť a Severné Tirolsko; Taliansku Južné Tirolsko, dalmátske územia sa dostali pod priamu francúzsku správu. Rusko bolo za svoju neutralitu odmenené získaním Tarnopoľu. Nezhody s Francúzska v oblasti Poľska a Turecka a zlá hospodárska situácia donútili Rusko k zrušeniu kontinentálnej blokády. V júni 1812 francúzska armáda bez vypovedania vojny prekročila pohraničnú rieku Neman a vtrhla do Ruska. Cieľom Napoleona I. bolo rýchlo dobyť hlavné mesto Moskvu. Súčasťou jeho Grande Armeé (Veľkej Armády) – najväčšej armády v dovtedajších dejinách (mala asi 610 000 vojakov), boli aj vojaci z Porýnia, Pruska, Rakúska a Varšavského vojvodstva. Taktika ruskej armády, na čele ktorej stál generál Kutuzov, spočívala v ustupovaní na východ a vyhýbaní sa rozhodujúcej bitke. Po bitke pri Borodine Napoleon obsadil opustenú Moskvu.