V 1485 sa vrátil do Anglicka s vojskom Henrich Tudor, posledný predstaviteľ landcasterskej dynastie. Porazila zabil Richarda III. Sobášom s Alžbetou Yorkskou ukončil vojnu dvoch ruží. Avignonské zajatie pápežov
1309-1376 – pobyt pápežov v Avignone. Príčina premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu: spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII. R. 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, kde vyjadril, že oba meče - meč moci duchovnej i svetskej - Boh zveril sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Právnici fran. kráľ. dvora však tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha. Idea štátnej zvrchovanosti narazila na ideu hierarchického univerzalizmu. Spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil, keď skupina zbojníkov na Filipov rozkaz zajala a zbila pápeža. Bonifác VIII. vzápätí zomrel. Filip IV. získal v kardinálskom zbore taký vplyv, že vymohol (1305) zvolenie pápeža Klementa V., bývalého arcibiskupa z Bordeaux. Klement V. premiestnil pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu. Tým sa začalo obd. tzv. babylonského zajatia pápežov, ako pomenova1i takmer 70-ročný pobyt pápežov v Avignone. Mesto Avignon patrilo pôvodne Neapolskému kráľovstvu. Až pápež Klement VI. ho r. 1348 odkúpil pre Svätú stolicu. Lenže mesto bolo obkľúčené francúzskym územím, preto v skutočnosti patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa. Prepychová francúzska rezidencia pápežov v Avignone a obrovský úradnícky aparát potrebovali veľké financie, na ktoré nestačili dovtedajšie pápežské dôchodky. Avignonskí pápeži uvalili nové cirkevné dane a snažili sa zvýšiť svoje príjmy, čo vyvolalo nespokojnosť a pripravovalo cestu k reformácii. V katolíckej cirkvi sa počas avignonského pobytu pápežov začali hromadiť neporiadky. Príčinu všetkého zla mnohí videli v tom, že pápeži opustili Rím, mesto apoštolskej tradície a žili v "babylonskom zajatí". Tlak verejnej mienky spôsobil, že pápež Gregor XI. sa r. 1377 vrátil do Ríma. Po jeho smrti (1378) bol pod tlakom rímskeho ľudu zvolený Urban VI. (1378 -1389). Voľba Urbana sa nepáčila francúzskym kardinálom, ktorí stále dúfali, že sa pápežstvo vráti do Avignonu. Preto Urbanovu voľbu za pápeža vyhlásili za neplatnú a zvolili protipápeža Klementa VII. (1378 - 1394). Klement si vybral za svoju rezidenciu opäť Avignon. Tak došlo k rozkolu (schizme) v západnej cirkvi. Trojpápežstvo
Koncil zvaný do Pisy (25.3-7.8.1409) mal ukončiť schizmu katol. cirkvi. Preto zosadil Gregora XII (Rím) a Benedikta XIII. (Avignon) a za hlavu katol.