Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Tridsaťročná vojna
Dátum pridania: | 07.08.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | easynka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 884 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.1 |
Priemerná známka: | 3.01 | Rýchle čítanie: | 20m 10s |
Pomalé čítanie: | 30m 15s |
Proti tomuto pokusu sa formovala protihabsburská koalícia štátov, ktorú tvorili Nizozemsko, Anglicko, severské krajiny a Francúzsko. Do tohto tábora patrila aj protestantská stavovská protihabsburská opozícia, v Nemeckej ríši, v českých krajinách, v Uhorsku a na Slovensku.
Príčinou jej vzniku boli náboženské pomery v Nemeckej ríši, kde proti sebe stáli Protestantská únia (1608) a Katolícka liga (1609); rekatolizačné úsilie Habsburgovcov; mocenské záujmy Francúzska a Švédska na európskom kontinente a hospodársky úpadok Nemecka.
Podnetom vypuknutia vojny bolo povstanie českých stavov proti nastupujúcemu panovníkovi Ferdinandovi II. (1619 – 1637). 23. mája 1618 vodcovia českých evanjelických stavov vyhodili z okien Pražského hradu cisárskych miestodržiteľov (katolíckych) – pražská defenestrácia. Odbojná šľachta vytvorila stavovskú vládu zloženú z 30 direktorov (správcov). Táto vláda vypovedala jezuitov, skonfiškovala ich majetok a pripravovala sa na zápas proti habsburskej dynastii. Bol to začiatok stavovského odboja v Čechách, pridali sa stavy Sliezska, Lužice, Moravy a Horného Rakúska.
1. Povstaním českej šľachty sa začala prvá etapa tridsaťročnej vojny, tzv. česko-falcká vojna (1618 – 1624). Opozícia zosadila Ferdinanda a za českého kráľa zvolila nemeckého protestanta Fridricha Falckého. Od neho očakávali pomoc vo forme vojsk alebo podpory jeho rodiny – anglického kráľa Jakuba I. Osou celej akcie bola rientrácia na zahraničnú pomoc, ktorá však neprišla. Jediným účinným spojencom bol Gabriel Betlen. Naproti tomu sa habsburský tábor rozrástol (pomoc od španielskeho a poľského kráľa a pápeža). Spočiatku mali prevahu povstalci. Vojvodcovia českých stavov Peter Ernst Mansfeld (1580 – 1626) a Jindřich Matyáš Thurn (1567 – 1633) dobyli Čechy a ohrozovali aj Viedeň, ale cisár Ferdinand II. s pomocou vojsk Katolíckej ligy rozhodne zvíťazil v bitke na Bielej Hore pri Prahe – 8. novembra 1620, znamenala koniec českého stavovského odboja. Kráľ Fridrich Falcký (Zimný kráľ) z Čiech ušiel a krajinu vydal cisárovi bez ďalšieho boja. Španielska strana a cisár využili víťazstvo na nastolenie panovníckeho absolutizmu a upevnenia katolicizmu. Ferdinand II. odňal 2/3 majetku českej šľachte – zobral 2/3 krajiny (polia, lúky, lesy), potrestal, mestá, mešťanov, 20 predstaviteľov českého národa dal popraviť – 23. júna 1621 bol popravený aj lekár a vedec Ján Jessenius.
1621 – 1623 – falcká vojna – odohrávala sa prevažne na území nemeckého štátu Falcko medzi vojskami Protestantskej únie a Katolíckej ligy.
Zdroje: ucebnice dejepisu, lexikon svetovych dejin
Podobné referáty
Tridsaťročná vojna | SOŠ | 2.9619 | 843 slov | |
Tridsaťročná vojna | SOŠ | 2.9319 | 578 slov |