Cisárske vojská vedené Tillym obsadili Falcko.
V roku 1625 vznikla nová, širšia protihabsburská koalícia – Nizozemsko, dánsko-nórske kráľovstvo a Anglicko, ku ktorej sa pripojili aj Fridrich Falcký a Gabriel Betlen. Hlavným cieľom tejto koalície bola obrana ríšskeho územia a Nizozemska pred expanziou Habsburgovcov a zabezpečovania záujmov na Baltskom mori.
Po porážke povstalcov Habsburgovci skoncovali s vojenskou mocou Protestantskej únie na pôde Nemecka. Holandsko zamestnané vojnou so Španielskom, nedokázalo včas poskytnúť pomoc nemeckým protestantom. Keď sa zdalo, že Habsburgovci úplne ovládnu Nemecko, vystúpil na ich ochranu dánsky kráľ Kristián IV. (1588 – 1648).
2. dánska vojna (1625 – 1629) – v roku 1625 vstúpilo Dánsko do vojny po boku Protestantskej únie proti cisárovi a silám Katolíckej ligy. Vznikla haagska koalícia zložená z Anglicka, Holandska, Dánska, namierená proti Habsburgovcom. 27. augusta 1626 boli dánske vojská porazené v bitke pri Lutteri. Vojenská ofenzíva Katolíckej ligy bola namierená do severného Nemecka. 6. marca 1629 bol vydaný reštitučný edikt cisára Ferdinanda II., jeho snahou bolo navrátiť majetok katolíckej cirkvi, o ktorý prišla podpísaním augsburského náboženského mieru (25. septembra 1555 – uznal rovnoprávnosť evanjelického a katolíckeho náboženstva v Rímskonemeckej ríši). 22. mája 1629 bol v Lűbecku podpísaný mier medzi Dánskom a cisárom Ferdinandom II. Dánsko za prísľub neintervenovať v tridsaťročnej vojne získalo späť všetky stratené územia. Skončila sa porážkou Kristiána IV. Cisársky vojvodca (podnikavý český feudál, ktorý zbohatol pobielohorskými konfiškáciami) Albrecht z Valdštejna (1583 – 1635) sa zmocnil celého severného Nemecka. (Porazil spojencov vedených Mansfeldom a Tillyho armáde, t.j. cisárskej armáde pomohol v bitke pri Luttere.) Ohrozil tým záujmy Švédska v tejto oblasti, a preto švédsky kráľ Gustáv II. Adolf (1611 – 1632) ochotne vyhovel volaniu o pomoc nemeckých protestantov, ktorých vyburcoval ku krajnému odporu reštitučný edikt Ferdinanda II.
3. švédska vojna (1630 – 1635) – bola v znamení počiatočných úspechov švédskej armády vedenej Gustávom Adolfom. V roku 1630 sa švédska vojská vylodili na severe Nemecka a zmocnili sa Pomoranska. Začalo sa ťaženie Švédov proti Habsburgovcom. 17. septembra 1631 Švédi zvíťazili nad vojskami Katolíckej ligy v bitke pri Breitenfelde, keď sa predtým k nim pripojilo Sasko a Brandenbursko. 15. apríla 1632 v Bavorsku porazil Gustáv II. Adolf vojská Katolíckej ligy na riek Lech a obsadil Mníchov. Na jeseň habsburský vojvodca Albrecht z Valdštejna zvíťazil nad Švédmi v bitke pri Lűtzene, v ktorej padol švédsky kráľ Gustáv II. Adolf.