Kancelár Axel Oxenstjern v mene neplnoletej kráľovnej Kristíny uzavrel s početnými nemeckými kniežatami protihabsburský spolok – 23. apríla 1633 vznikol heilbronnský spolok, hornonemecké protestantské kniežatá sa pridali na stranu Švédska a Francúzska. 25. februára 1634 bol v Chebe pre podozrenie z vlastizrady (nadväzoval styky aj s nepriateľmi, pretože si chcel vybudovať vlastné mocenské postavenie) zavraždený Albrecht z Valdštejna. Jeho rozsiahle majetky v Čechách boli skonfiškované. Švédi sa zmocnili takmer celého Nemecka, ale 6. septembra 1634 v bitke pri Nőrdlingene utrpeli od cisárskych vojsk a vojsk Ligy porážku. Znamenalo to koniec prevahy Švédov v južnom Nemecku. 30. mája 1635 bol v Prahe podpísaný mier medzi cisárom Ferdinandom II. a Saskom, Brandenburskom a inými ríšskymi kniežatstvami. Opätovné obsadenie južného Nemecka a Porýnia Habsburgovcami zvýšilo napätie medzi Viedňou a Parížom, čo nakoniec viedlo k vstupu Francúzska do vojny. 4. švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648) – vstúpením Francúzska do vojny proti španielskym a rakúskym Habsburgovcom sa boje rozšírili do Talianska, Španielska a Španielskeho Nizozemska. Habsburgovci odvolali reštitučný edikt a uzavreli pražský mier s niektorými nemeckými protestantskými kniežatami a ríšskymi mestami. Vojna sa zmenila na mocenský konflikt o európsku hegemóniu. Kardinál Richelieu sa spojil s Nizozemskom a vypovedal Španielsku vojnu v roku 1635, čím sa Švédom opäť uvoľnila cesta do Nemecka. V roku 1636 obsadili Prahu. Po smrti Ferdinanda II. nastúpil na cisársky, uhorský a český trón jeho najstarší syn Ferdinand III. (1637 – 1657).Jeho panovanie ovplyvnila najkrvavejšia fáza tridsaťročnej vojny a snaha o jej mierové riešenie. Víťazný postup Švédov v Nemecku a v Čechách v rokoch 1639 – 1642 zastavila vojna medzi Švédskom a Dánskom, ktorá vypukla v roku 1643. 2. novembra 1642 švédske vojsko zvíťazilo nad cisárskym v bitke pri Breitenfelde. Švédi víťazstvom potvrdili svoju prevahu v strednom Nemecku a zároveň si otvorili cestu na druhé ťaženie do Čiech. V rokoch 1643 – 1645 bola dánsko-švédska vojna. Dánsky kráľ Kristián IV. sa pokúsil využiť odchod Švédov do strednej Európy a vyhlásil Švédsku vojnu. Švédi v niekoľkých bitkách spojenú dánsko-cisársku armádu porazili a prinútili Dánov podpísať mier. Po jej skončení sa obnovil švédsky útok na dedičné krajiny Habsburgovcov. Medzitým Francúzi porazili Španielov v roku 1643 a Bavorsko v roku 1645. 6. marca 1645 Švédi pod vedením generála Torstensena zvíťazili nad vojskom cisára v bitke pri Jankove v južných Čechách.