Od roku 1643 sa medzi znepriatelenými stranami začali mierové rozhovory, ktoré nakoniec viedli k podpísaniu kompromisného vestfálskeho mieru – 24. októbra 1648. Podpisom mierovej zmluvy medzi cisárom Ferdinandom III., nemeckými kniežatami, Švédskom a Francúzskom sa skončila tridsaťročná vojna. Mierové rokovania sa začali už v roku 1644 v protestantskom Osnabrűcku – so Švédmi a v katolíckom Műnsteri – s Francúzmi.
Dohodlo sa na obnovení stavu, aký bol v roku 1624. Vestfálsky mier však ukázal, že Habsburgovcom sa nepodarilo získať v Európe hegemóniu. Najväčšie územné zisky z tejto vojny mali Francúzi a Švédi. Francúzsko sa stalo poprednou mocnosťou a svoje územie rozšírilo až po Rýn. Švédsko ovládlo takmer celé pobrežie Baltského mora a ústie Odry, Labe a Vesery, čím ovládlo všetky riečne obchodné cesty v severnom Nemecku. Nizozemsko a Švajčiarsko boli uznané za samostatné štáty. Nemecko a Taliansko zostali politicky roztrieštené. Nemecko pokleslo na zväzok samostatných štátikov (územne vzrástlo najmä Braniborsko), kde boli znemožnené všetky snahy nastoliť absolútnu vládnu moc a násilne previesť na katolícku vieru, zato v ostatných habsburských krajinách zostala absolutistická panovnícka moc neporušená. Dôsledky
Tridsaťročná vojna mala mimoriadne vážne hospodárske, sociálne a politické dôsledky a bola to prvá vojna medzi feudálnymi štátmi, na ktorej sa aktívne zúčastnil svet. Vojna prehĺbila rozdiely medzi západnou, strednou a východnou Európou.
Európa schudobnela, lebo veľa peňazí išlo do vojny. Počas nej vymrela takmer 1/3 obyvateľstva. Feudáli potrebovali pracovné sily- a tak nastalo tzv. druhé nevoľníctvo.