odobratie privilégií šľachte
Vybojovala Čierne more a Krym a dokončila princíp kozáctva v armáde. Podporovala umenie a rozvoj ruštiny. Ruské nevoľníctvo (krepostničestvo) nezrušila, ale vymedzila maximálny rozsah povinností nevoľníka voči vrchnosti.
1773 vypuklo v Rusku v okolí Volgy nevoľnícke povstanie vedené Pugačovom. Povstanie sa rozšírilo aj do rozsiahlejších oblastí Ruska, 1775 dosiahlo vrchol, povstalecké vojsko malo milión členov. Napokon bolo povstanie potlačené vďaka kozákom, ale keďže zaznamenalo ohlas v celej Európe, Katarína musela zmierniť nevoľníctvo.
Pred Katarínou už Peter I. začal robiť reformy, aby pozdvihol veľké a zaostalé Rusko.

Karol III. / VI. (1685-1740)
Pôvodne sa mal stať španielskym kráľom, ale po smrti jeho brata Jozefa sa stal jediným mužským potomkom Habsburgovcov. Náhle stratil podporu svojich spojencov, ktorí sa obávali spojenia rakúskych a španielskych dŕžav, a tak sa vzdal nároku na španielsky trón. 1713 vydal Pragmatickú sankciu, ktorá hlásala nedeliteľnosť vlády Habsburgovcov nad všetkými krajinami ríše a upravovala aj nástupnícky poriadok, na trón mohla nastúpiť aj žena. Uhorský snem schválil Pragmatickú sankciu 1723, ale problémy s jej uznaním sa prejavili už po Karlovej smrti, keď nastúpila trón jeho najstaršia dcéra Mária Terézia (1740).

Mária Terézia (1740-1780)
Na jar 1741 pruský kráľ Fridrich II. obsadil Sliezsko (žiadal ho za uznanie Pragmatickej sankcie).
Boje medzi Pruskom a Rakúskom nazývame Vojna o Habsburské dedičstvo.
1. fáza: (1741 – 1748) Mária Terézia tu stratila Sliezsko, vtedy najpriemyselnejšie časť monarchie, vznikali tu manufaktúry, ktoré získal Fridrich II, ale podarilo sa jej presadiť zvolenie jej manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára (ten podporoval stavbu manufaktúr hlavne na Slovensku). Táto fáza končí uzatvorením mieru v Drážďanoch.
2. fáza (1756 – 1763) Sedemročná vojna: vyprovokovala ju Mária Terézia, ktorá chcela získať späť Sliezsko, definitívne ho však stratila.
Po jej nástupe na trón musela bojovať aj proti bavorskému kurfirstovi Karolovi Albertovi, ktorý sa nechal korunovať za českého kráľa a nemeckého cisára. S podporou Uhorska a Anglicka ho však porazila.
Od 1765 nezvolávala Uhorský snem a vládla formou nariadení.
V zahraničnej politike sa orientovala na Francúzsko (Ľudovít XVI a Mária Antoinetta), spolu s Pruskom a Ruskom si 1772 prerozdelili Poľsko (získala Halič).