Pod uhorskú správu získala späť aj 13 spišských miest, ktoré dal Žigmund Luxemburský 1412 do zálohu Poľsku.
Ponechala vnútornú vládu Uhorska a jeho záležitosti riadila z Bratislavy.
Tereziánke reformy
1. školská reforma: Vychádza z dokumentu Ratio educationis (1777), ktorý zakotvuje povinnú školskú dochádzku v rámci tzv. triviálnych škôl (od 6 rokov, 3 – ročná povinná školská dochádzka). Touto úlohou Mária Terézia poverila svojho syna Jozefa II., bol reálnym autorom i uvádzateľom do praxe reformy. Školy sa v tomto období delili :
a) triviálne
b) mestské (normálne navštevovali učitelia, hlavné navštevovali deti), vyučovalo sa tu v rodnom jazyku
c) akadémie (nemecké alebo latinské)
d) univerzity (nemecké alebo latinské, Trnavská univerzita bola presťahovaná do Pešti a Košická bola zrušená, založila Banskú akadémiu, prvú na svete)
2. tereziánsky kataster: viedol sa zoznam vlastníkov pôdy, ktorý obsahoval informácie aj o rozlohe pozemkov a ich bonite, podľa neho aj platili dane. Pôda sa delila na:
- dominikál (panská časť pôdy, na ktorú poddaní chodili pracovať podľa toho, ako im to vymedzil kataster)
- rustikál (pôda, ktorú prenajímali poddaným).
3. tereziánsky urbár: (1767) usporadúval vzťahy medzi poddanými, zemepánmi a obcami, ktoré nadobudli verejnoprávny charakter. Štát ochraňoval poddaných, bol tu určený maximálny rozsah poddanských povinností. Bol to aj zoznam ľudí, kde bolo uvedené, koľko pôdy (usadlostí) vlastnili.
4. reforma súdnictva: zakázala procesy s čarodejnicami a mučenie.
5. väčší dôraz na zdravotníctvo (po epidémii kiahní nariadila očkovanie) a osvetu
6. všeobecný zákonník zločinov a trestov: všetci si boli pred súdom rovní.
7. konskripcie sa platili od roku 1750 k vojenským účelom, platili ich obyvatelia.

Jozef II (1780-1790)
Od 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu, a nemeckým cisárom, za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala reformy.
Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Odmietal moc cirkvi, bol vzdelaný a proreformne orientovaný. V štátnej správe presadzoval centralizáciu a germanizáciu v snahe o vybudovanie jednotnej ríše. Podporoval však aj národné jazyky jednotlivých oblastí, čo spôsobilo rast národného povedomia. Patanty pre rozvoj krajiny neboli prijaté šľachtou. Jozefínske reformy
1. zrušenie nevoľníctva (1781 v rakúskych a českých krajinách, 1785 v Uhorsku, 1790 bolo schválené uhorským snemom): poddaní získali mnohé práva a slobody (mohli sa slobodne sťahovať a ženiť), čo bolo prínosom pre rozvoj monarchie. 2.