Pre nedostatok financií a malý počet odberateľov časopis po roku zanikol.
Katedra reči a literatúry českoslovanskej
Mladší príslušníci prvej evanjelickej generácie založili v roku 1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave Katedru reči a literatúry českoslovanskej. Zásluhu na tom mal najmä Bohuslav Tablic, iniciátor založenia Učenej spoločnosti banského okolia v roku 1810. Profesorom sa stal Juraj Palkovič. Obaja boli stúpencami biblickej češtiny a nesúhlasili s jej slovakizáciou.
2. DRUHÁ ETAPA (1820 – 1835) – druhá generácia sa zameriavala predovšetkým na polemiku so zástancami maďarizácie Uhorska. Ochranu pred pomaďarčením videla v rozvíjaní slovanskej vzájomnosti.
Hlavným znakom národnej identity je jazyk. Slovenské etnikum bolo na konci 18. st. jazykovo a nábožensky rozdelené. Spisovným jazykom Slovákov bola biblická čeština, ktorá sa postupne slovakizovala. Katolícky vzdelanci chápali Slovákov ako samostatný kmeň slovanského národa s vlastnou históriou a kultúrou.
Evanjelický predstavitelia spočiatku považovali Slovákov za súčasť československého kmeňa, ktorého jednotu tvorí predovšetkým používanie spoločného spisovného jazyka – češtiny.
Druhá generácia slovenských národovcov
Nová generácia bola hlavným iniciátorom spolupráce medzi slovanskými národmi. Rozvoj ovplyvnilo zvýšenie medzinárodného postavenia Ruska po napoleonských vojnách (ostatné slovanské národy s ním totiž spájali svoje oslobodenie). Hlavnými ideológmi boli Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik.
Podľa Jána Kollára národ tvorí spoločenstvo ľudí rovnakého jazyka a spoločných mravov a obyčajou. Slovanský národ tvorili 4 kmene, ďalej členené na podnárečia. Čechov a Slovákov považoval za príslušníkov jedného československého kmeňa. Túto svoju koncepciu teoreticky vysvetlil v Predhovore zbierky Písně světské lidu slovenského v Uhřích v roku 1823 a neskôr v práci O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými v roku 1836.
Koncepcia slovanskej vzájomnosti podľa Kollára
Ruský Československý Poľský Ilýrsky (južnoslovanský)
Rusi,
Ukrajinci,
Bielorusi Česi,
Slováci Poliaci,
Lužický Srbi Srbi,
Chorváti, Slovinci,
Bulhari, Macedónci
Ján Kollár presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával šírenia pangermanizmu (politické hnutie usilujúce sa o zjednotenie všetkých Nemcov do jedného štátu aj za cenu podmanenia si iných národov, predovšetkým Slovanov) a maďarizácie.
Zbližovanie Čechov a Slovákov v rámci jedného československého kmeňa si predstavoval tak, že sa začne cieľavedomá slovakizácia češtiny, aby jej Slováci lepšie rozumeli. Nezískal však podporu ani na českej, ani na slovenskej strane.