Jej členovia sa začali združovať v Ústave reči a literatúry českoslovanskej.
Po vymenovaní Ľ. Štúra za námestníka profesora Palkoviča sa aktivita štúrovcov preniesla na Katedru. Druhým centrom mladoslovenského hnutia bol tajný, radikálne orientovaný spolok Vzájomnosť (1837 – 1840) s protifeudálnym zameraním.
Štúrovci bojovali proti nevzdelanosti a alkoholizmu zakladaním nedeľných škôl a spolkov miernosti. Usilovali sa o zrušenie poddanstva (ktoré videli ako brzdu ich rozvoja), šľachtických privilégií a dosiahnutie rovnosti pre všetkých obyvateľov krajiny.
Slovenský prestolný prosbopis
Od konca 30. rokov sa začala výrazne presadzovať násilná maďarizácia (najmä v evanjelickom cirkevnom živote). Jej hlavným iniciátorom bol generálny inšpektor evanjelickej cirkvi gróf Karol Zai. Slovenskí evanjelici zorganizovali petičné hnutie a 5. júna 1842 vo Viedni slovenská delegácia na čele s P. Jozefim odovzdala predsedovi štátnej konferencie arcikniežaťu Ľudovítovi Slovenský prestolný prosbopis. (Navštívila aj K. W. Metternicha a F. A. Kolovrata-Libštejnského). Prosbopis obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. Jeho výsledkom bolo odvolanie Ľ. Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča 31. decembra 1843 bratislavským konventom evanjelickej cirkvi. Na protest Štúrovmu odvolaniu odišlo 5. – 6. marca 1844 z lýcea 22 študentov, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová z básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska.
Uzákonenie spisovného jazyka
Po odvolaní z funkcie sa Ľ. Štúr sústredil na zjednocovanie slovenského národného hnutia pomocou spisovného jazyka. Dohodu o uzákonení nového spisovného jazyka na základe kultúrnej stredoslovenčiny prijali 11. – 16. júla 1843 Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom. Dohodli sa na základných pravidlách štúrovčiny a rozhodli sa napísať jeho gramatiku, čo urobil predovšetkým Štúr v prácach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči a literatúry slovenskej. Obe vyšli v roku 1846, vydal ich spolok Tatrín. Zavŕšením snáh štúrovskej generácie v 40. rokoch bolo vydávanie prvých slovenských politických novín Slovenskje národnje novini s literárnou prílohou Orol tatránski – 1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo. V roku 1846 začal Hurban vydávať literárno-vedecký časopis Slovenkje pohľadi. Po obnovení v roku 1881 vychádzajú dodnes a sú najstarším periodikom na Slovensku.
Spolok Tatrín bol prvým skutočne celonárodným kultúrnym spolkom. Vznikol 26. – 28. augusta 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho predsedom bol M. M.