za českého kráľa v Prahe v roku 1791 pripravil prejav, v ktorom sa vyslovil proti germanizácii a za obranu českého jazyka. 2. DRUHÁ ETAPA (do 30. rokov 19. st.) – rozvoj českého národného obrodenia od začiatku 19. st. ovplyvnili napoleonské vojny, revolúcie a národnooslobodzovacie boje 20. rokov. Urýchlil sa rozklad feudalizmu a formovanie českej buržoázie. V horšej politickej situácii sa ocitlo národné hnutie za reakcie po viedenskom kongrese, keď sa rozvoj národného hnutia dostal do protikladu s vládnou politikou.
Najdôležitejším výsledkom českého obrodeneckého hnutia v tejto etape bol vznik prvého novodobého českého národného kultúrneho programu, ktorého nositeľom bola mladšia generácia českých buditeľov. Romantické prístupy ku skutočnosti nahradila osvietenskými kritickými postojmi. Vytýčili si za cieľ vytvoriť moderný český jazyk. Predstaviteľom bol Josef Jungmann (1773 – 1847). Proti krajinskému patriotizmu nová generácia priniesla ofenzívne buržoázne vlastenectvo. Rozvoj kapitalizmu si vyžadoval emancipáciu širokých ľudových vrstiev, a tá nebola možná bez jazyka, ktorému by tieto vrstvy rozumeli. Požadovali rovnoprávnosť češtiny a nemčiny v školách a úradoch. Vytvorili obrovské dielo – jazykové, literárne aj prekladateľské. Rozvíjali sa prírodné a humanitné vedy. (Antonín Marek – vypracoval filozofickú terminológiu; Jan Svatopluk Presl – založil modernú botanickú terminológiu; Vojtěch Sedláček – rozvíjal matematické a fyzikálne názvoslovie; Jan Evangelista Purkyně – pripravil programové vyhlásenie vedeckého časopisu Krok).
Mladšia generácia básnikov a vedcov: Václav Hanka, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, František Palacký, František Ladislav Čelakovský…
3. VYVRCHOLENIE ČNO – rozmach českého národného života bol úzko spätý so založením Matice českej v roku 1831, prvej samostatnej českej kultúrnej inštitúcie. Vydávala české vedecké a kultúrne diela, preklady z cudzích literatúr a Časopis českého múzea.
Mladí básnici a publicisti: K. H. Mácha, K. Sabina, J. J. Langer, F. M. Klácel, F. C. Kampelík, J. Ohéral…
V roku 1833 vlastenecká šľachta založila Jednotu pre povzbudenie priemyslu v Čechách.
Koncom roku 1832 František Palacký (1798 – 1876) začal pracovať na svojom životnom diele – Dejinách národa českého v Čechách a na Morave.
Aj v tomto období ostávalo významným prostriedkom vlasteneckého pôsobenia na ľudové vrstvy české divadlo. Značne sa rozšírili ochotnícke predstavenia, povzbudzujúce kultúrny život vo vlasteneckom duchu (Josef Kajetán Tyl 1808 – 1856).
Dokladom rastúcej politickej českej reprezentácie bola Meštianska beseda, ktorú v roku 1845 založil F. L.