Rieger a A. P. Trojan. Tribúnou českého politického myslenia bola česká žurnalistika, najmä Pražské noviny, ktoré od roku 1846 redigoval Karel Havlíček Borovský (1821 – 1856). Beletristická príloha Česká včela sa pod vedením Čelakovského od roku 1834 stala vplyvným literárnym orgánom. Z českých časopisov významné boli Čechoslav (J. J. Langer) a Květy (J. K. Tyl).
Nositeľom českého národného hnutia bola generácia buditeľov vedená Františkom Palackým a Karlom Havlíčkom Borovským. Ich vedecká a literárna činnosť bola spätá s prípravou politického českého programu. Vnútri národného života sa však začal vyčleňovať radikálny demokratický prúd (E. Arnold, K. Sabina, F. C. Kampelík), ktorý spájal národný boj s protifeudálnym a sociálnym bojom.
Český liberálny politický program vychádzal z teórie austroslavizmu (Palacký, Havlíček Borovský). Táto teória sa na rozdiel od všeslovanskej myšlienky predchádzajúcich generácií obmedzovala na riešenie postavenia Slovanov v monarchii. Monarchia sa mala radikálne prebudovať na konštitučnú federáciu s národnou rovnoprávnosťou. Austroslavistická federalistická koncepcia zodpovedala záujmom českej buržoázie aj buržoázie ostatných slovanských národov.
Kultúrny politický program českého národa bol sformulovaný a mohol sa uplatniť v revolučných udalostiach rokov 1848 – 1849.