Periodizácia stredoveku. Porovnanie vývoja v štátnych útvaroch: Franská ríša, Byzantská a Arabská ríša. Proces utvárania jednotlivých feudálnych štátov v západnej a východnej Európe. Románska kultúra.

Pojem stredovek sa objavuje v 15. storočí u talianskych humanistov. Označovali ním dobu medzi antikou a aktuálnymi novými časmi renesancie. Bola pre nich obdobím barbarského úpadku.
- v súčasnosti sa začiatok stredoveku zvyčajne datuje pádom Západorímskej ríše v roku 476, ale možno nájsť aj iné medzníky: Konštantínovo prijatie kresťanstva, sťahovanie národov, prerušenie námorných stykov medzi Východom a Západom po arabských výbojoch. - pri periodizácii dejín historici označujú za koniec stredoveku spravidla rok 1453 – dobytie Konštantínopola Turkmi alebo rok 1492 – objavenie Ameriky.
Stredovek sa rozdeľuje:
1. včasný stredovek – je časový úsek od 5. st. približne do roku 1200, keď nastal významný civilizačný predel charakterizovaný množstvom politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien. Uvedená chronológia sa vzťahuje viac-menej len na Európu. I pre ňu samu je v danom období charakteristická nerovnomernosť vývoja jednotlivých oblastí. Európa pozostávala z väčších a menších štátov a rôznych politických útvarov, ktoré sa nachádzali ešte na predštátnom stupni vývoja. Ich politická vyspelosť, ako aj ekonomická úroveň boli rôznorodé. Najvyššiu úroveň dosahovali krajiny, ktoré pred 5. st. patrili do zväzku Rímskej ríše a tvorili súčasť rímskej civilizácie: popri Byzancii, kde neskoroantická civilizácia pôsobila nepretržite, sa to týka najmä Itálie, Galie, Hispánie a Panónie. Jedinou inštitúciou rímskej správy, ktorá nepretržite pokračovala v činnosti aj po zrútení sa politickej moci impéria, bola cirkev. Cirkev nielen pretrvala, ale postupne sa jej učenie rozširovalo do ostatných, dosiaľ nekresťanských častí Európy, prinášajúc so sebou okrem ideológie aj rezíduá antickej civilizácie.
2. vrcholný stredovek – 1100 – 14. st., v ktorom začiatok krízového vývoja európskej civilizácie ohlasuje vlna veľkej morovej epidémie (tzv. čierna smrť), ktorá po svojom rozšírení zahubila značné množstvo obyvateľov. Historický vývoj európskych a Európe blízkych civilizácií dostal obrysy, ktoré predurčili jej dnešnú podobu. Zvýšila sa produktivita ekonomiky, poľnohospodárstvo dostalo k dispozícii výkonnejšie nástroje, hromadne sa zavádza trojpoľný systém. Vznikajú mestá ako strediská remeselnej výroby i obchodu.
3. neskorý stredovek – pol. 14. st.