– prelom 15. a 16. st. Približne v pol. 14. st. nastali prudké zmeny a postupne zasiahli takmer celú Európu, zásadným spôsobom narušili stredoveký spoločenský systém i vtedajší obraz sveta. Stredovek vstúpil do záverečnej fázy svojej existencie. Dôsledkom zmien bolo rozkolísanie či priamo strata dovtedajších istôt v takmer všetkých oblastiach života.

Franská ríša
Frankovia (germánsky kmeň, ktoré prenikli do Európy na začiatku nášho letopočtu) sídlili v 3. st. na pravom brehu Rýna. Delili sa na:
1. ripuarov – horní Frankovia, usadili sa na strednom toku Rýna
2. saliov – dolní Frankovia, V pol. 5. st. vzniklo na území dnešného Belgicka (v okolí mesta Tournai) kráľovstvo sálskych Frankov
Franská ríša bola najväčší a najdlhšie trvajúci štát. Preberala množstvo rímskej štátnej správy. Jej základom sa stali územné správne jednotky – grófstva na čele s barónmi. V roku 481 sa v Tournai stal kráľom Chlodovik I., zakladateľ dynastie Merovejovcov, ktorí zjednotil sálskych a ripuárskych Frankov. Roky Chlodovikovej vlády (481 – 511) znamenali vzostup franskej moci, ovládnutie veľkej časti Galie a prijatie ortodoxnej podoby kresťanstva. V roku 498 sa dal Chlodovik I. pokrstiť. Tým získali podporu nielen Cirkvi, ale aj Galorimanov, čo viedlo k postupnému splývaniu týchto etník. Za vlády Chlodovikových nástupcov postupne upadla moc franských kráľov, ktorí odmeňovali členov svojej družiny pôdou. Utvárala sa tak vrstva novej, nie rodovej aristokracie. Boli 2 skupiny aristokracie:
1. provinčná aristokracia – mala prevahu najmä v bývalej rímskej Gálii
2. vojenská aristokracia – dominovala na územiach ležiacich na pravom brehu Rýna. Z nej sa pomaly vytvárala zvláštna vrstva – obrnení jazdci (rytieri)
Formovali sa tu základy vzťahu závislosti poddaných (užívateľov pôdy) od jej vlastníka (zemského pána) v stredoveku. Najostrejšou formou poddanstva bolo nevoľníctvo. V roku 562 porazil Sigibert I., franský kráľ v Austrázii, Avarov v bitke pri Regensburgu. V roku 573 sa začínajú boje medzi vládcami Austrázie a Neustrie. V roku 613 neustrijský kráľ Chlotar II. dosiahol samovládu vo Franskej ríši.
V rokoch 623 – 638 vládol kráľ Dagobert I., ktorý sa pokúšal o dobytie území osídlených západnými Slovanmi. V roku 631 odrazila Samova ríša útok Franskej ríše v bitke pri Vogastisburgu. Skutočnú moc sústreďovali vo svojich rukách majordómovia, vysokí hodnostári, ktorí stáli na čele jednotlivých oblastí franského štátu.