V roku 687 Pipin II., majordómus Austrázie (východofranskej oblasti) zvíťazil nad majordómom Neustrie (západofranskej oblasti) a Burgundska v bitke pri Tertrách. Stal sa tak jediným majordómom vo Franskej ríši. Franský kráľ Teuderich III. sa plne podriaďoval Pipinovej vôli. Pipinov nástupca Karol Martell zastavil expanziu arabov v bitke pri Poitiers v roku 732. Počas jeho pôsobenia sa utvorili základy lénneho systému – členom obrnenej jazdy franského vojska Karol Martell prepožičiaval pôdu (benefícium) a tí mu zložili prísahu vernosti – stali sa jeho vazalmi (ich povinnosťou bolo v prípade potreby vykonávať vojenskú službu). Neskôr s rozvojom lénneho systému pribudli vazalom ďalšie povinnosti a benefíciá sa stali dedičnými (= léno). V roku 751 sa stal nástupcom syn Karola Martella Pipin III. Krátky.
V roku 751 bol zosadený posledný merovejský kráľ Childerich III. majordómom Pipinom III. Krátkym, ním nastupuje na panovnícky trón nová dynastia Karolovcov. 14. apríla 754 v zmluve z Quierzy sľúbil Pipin III. pápežovi Štefanovi, že mu daruje rímske vojvodstvo (dukát) a niekoľko ďalších miest, tzv. Pipinova donácia.
Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol I. Veľký (768 – 814) z dynastie Karolovcov. Podnikol výpravy proti Longobardom, Arabom, Sasom a Avarom (veľká význam má rozvrátenie Avarského kaganátu – oslobodenie našich predkov spod avarskej nadvlády). Na obranu štátu vytvoril v pohraničných oblastiach marky – na ich čele stál markgróf. 25.12.800 bol Karol Veľký v Ríme korunovaný pápežom za cisára. Veľkou oporou mu bola cirkev a nižšia šľachta. Podporoval zakladanie škôl, prepisovali sa a čítali diela antickej literatúry = karolínska renesancia. Ako písmo sa používala latinka.
Nástupcom Karola Veľkého bol Ľudovít Pobožný (814 – 840). Chcel vydať nástupnícky poriadok – Ordinatio Imperii = cisárom sa mal vždy stať najstarší panovníkov syn. Po smrti jeho synovia uzavreli 10. augusta 843 tzv. Verdunskú zmluvu, ktorou rozdelil Franskú ríšu na 3 časti:
1. Východofranská ríša – Ľudovít Nemec (880 – Ribemontská zmluva – zvyšky niekdajšej Lotaringie boli pripojené k Východofranskej ríši a bola stanovená stredoveká hranica medzi neskorším Francúzskom a Svätou rímskou ríšou nemeckého národa)
2. Západofranská ríša – Karol Holý (Lysý)
3. Stredná ríša (Lotaringia) – Lotar (najstarší syn)

Byzantská ríša
Vznikla v 5. st. postupnou premenou Východorímskej ríše. Zahŕňala územie v Európe (Balkán) a v Malej Ázii. Stala sa nositeľkou európskej kultúry.
Na čele byzantského štátu bol cisár, ktorému popri rozvetvenom byrokratickom aparáte podliehala aj Cirkev = cézaropapizmus.