Porfyrogeneta, autora spisu O spravovaní ríše (De administrando imperio), z podnetu ktorého prebiehalo zostavovanie historickej encyklopédie, obsahujúcej staršie texty, aj výpisky z prác historikov od počiatkov (Herodotos) až po súčasnosť. V oblasti politiky vláda Bazilea II. (976 – 1025) znamenala mocenský vrchol Byzantskej ríše v tomto období (zničenie prvého Bulharského štátu, trval 680 – 1018), upevnenie hraníc s Arabmi na východe. Po vláde Bazilea II. dochádza k mocenskému úpadku Byzancie. 16. júla 1054 kardinál Humbert za Silvy Candidy (vyslanec pápeža Leva IX.) položil na oltár Hagie Sofie bulu obsahujúcu cirkevnú kliatbu na konštantínopolského patriarchu Michala Kerullaria. Bol to začiatok tzv. východnej schizmy, ktorá znamenala definitívny rozkol medzi rímskou (latinskou) a gréckou cirkvou. Schizma prehĺbila rozdiely medzi západoeurópskou a východoeurópskou kultúrou.
19. augusta 1071 utrpelo byzantské vojsko v bitke pri Manzikerte porážku od seldžuckých Turkov, ktorí prenikli do Malej Ázie. Táto bitka spôsobila úpadok Byzantskej ríše. Ani vláda dynastie Komnenovcov (1081 – 1185) nedokázala zastaviť úpadok štátu. 13. apríla 1204 (po dobytí Konštantínopolu západnými križiakmi) vzniklo Latinské cisárstvo. V roku 1261 padlo Latinské cisárstvo. 25. júla 1261 Michal VIII. Palaiologos bez boja obsadil Konštantinopol. Tým dovŕšil obnovenie Byzantskej ríše. Cisár Michal VII. Palaiologos (1259 – 1282) bol zakladateľom poslednej Byzantskej panovníckej dynastie, ktorá vládla do roku 1453. Od 13. st. narastal tlak osmanských Turkov, ktorí si v Malej Ázii vytvorili svoj štát.
29. mája 1453 turecký sultán Muhammad II. dobyl Konštantinopol. Po páde Konštantinopolu zanikla Byzantská ríša.

Arabská ríša
Vstup Arabov do dejín je spojený s pôsobením Mohameda (570 – 632), ktorý bol kupcom v Mekke. Tá patrila spolu s Medinou k významným obchodným centrám Arabského polostrova. Mekka bola aj významným náboženským strediskom (svätyňa Kaaba).
Zrod novej viery – islamu, bol spojený s víziami Mohameda, ktorý sa údajne stal Alahovým (Boh) prorokom. Odchod Mohameda a jeho prívržencov (moslimov = poslušní) z Mekky do Mediny 16. júla 622 sa stal začiatkom moslimského letopočtu (volá sa hidžra). V roku 653 v Medine kalif Usmán dal zostaviť Korán – sväté písmo moslimov.
Po Mohamedovej smrti v roku 632 (v Medine) boli volení jeho zástupcovia – kalifovia, ktorí v znamení svätej vojny = džihrádu proti „neveriacim“ rozvinuli arabskú expanziu. Tá po dobytí Arabského polostrova zasiahla najmä Perziu a Babylonskú ríšu. Sídlo kalifov bolo od roku 661 v Damasku. Úrad kalifa zahŕňal úlohy politického vedenia a ochrany islamského náboženstva. Zakladateľom Arabskej veľríše bol kalif Omar I. (634 – 644).