Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sedem divov sveta
Dátum pridania: | 07.09.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | furby | ||
Jazyk: | Počet slov: | 645 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
Pérzský vládca Mausólus bol nesmierne krutý, no predsa ho ktorsi miloval - jeho sestra a zároveň manželka Artemísia. Keď Mausólus zomrel okolo roku 350 pred n. l., postavil na jeho pamiatku niekoľkostupňoú mramorovú hrobku vysokú 60 metrov. Obklopovalo ju 36 stĺpov. Strechu tvorila pyramída zdobená mramorovým štvorzáprahom so sochami manželov v nadživotnej veľkosti. Mauzóleum v 15. storočí "poslúžilo" johanitom pri stavbe hradu.
Rodský kolos
V roku 282 pred n. l. dokončili Rodosania svoj div sveta - 33-metrovú bronzovú sochu boha Hélia, ochrancu osrova, ktorá stála na umelom pahorku obloženom bielym mramorom nad vstupom do prístavu. Jeho sláva však trvala necelých 60 rokov. Počas silného zemetrasenia sa kolos zrútil. Pokusy postaviť ho opäť na nohy zlyhali. A tak ležal rozbitý na zemi ďalších tisíc rokov, kým ho roku 654 arabský miestodržiteľ nepredal kupcovi, ktorý ho rozrezal na kúsky a naložil na 900 tiav. Alexandrijský maják
Alexandrijský prístav, najrušnejší a najväčší na svete, mal veľmi zlú polohu pri Níle. Preto v úsilí zaistiť bezpečnú plavbu začali roku 285 n. l. stavať na ostrove Faros blízko Alexandrie maják. Za 5 rokov vyrástla trojposchodová stavba vysoká 140 metrov. Vo vežičke horela vatra, ktorej svetlo odrážal na všetky strany zložitý systém zrkadiel o vzdialenosti 56 kilometrov. Hoci maják vážne poškodilo viacero zemetrasení, definitívne prestal jestvovať až v 15. storočí, keď jeho ruiny zabudovali do tureckej pevnosti. Maják alexandrijský bol celých 1000 rokov najvyššou zasteršenou stavbou sveta.
Diova socha v Olympii
Sochár Feidias, mimochodom staviteľ aténskej Akropoly, začal stavať sochu najvyššieho gréckeho boha v roku 438 pred n. l. Vznešený Zeus sediaci na tróne sa týčil do výšky troch poschodí a hlavou sa dotýkal stropu svätyne vysokého 20 metrov. Majestátna socha bola z dreva. Diovo telo však pokrývali tvarované slonovinové panely a odev bol z tepaného zlata. V roku 426 n. l. ho Byzanťania rozobrali a previezli do konstantinopoliského paláca cisára Theodosia II. O pol storočie nato vyhorel a drevený Zeus sa zmenil na popol.
Zdroje: Tv komplet 34/03
Podobné referáty
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9528 | 11575 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9433 | 1619 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9473 | 1915 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9115 | 1370 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9141 | 1613 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9237 | 1453 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9509 | 9108 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9336 | 1217 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9621 | 1365 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9688 | 1970 slov |