Egyptské pyramídy, mauzóleum v Halikarnásse, rodský kolos, alexandrijský maják, aremidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, visuté záhrady v Babylone - sedem architektonických skvostov, sedem symbolov lásky, úcty i ľudskej pýchy.
V 3. storočí pred naším letopočtom si vybral grécky cestovateľ a básnik Antipater sedem stavieb (číslo sedem sa považovalo za mystické), ktoré označil za najväčšie divy sveta. Možno právom, možno nie. Dnes to už ťažko posúdime. Všetky okrem edgyptských pyramíd sa totiž dávno premenili na prach.

Pyramídy v Gíze
Obrovské a tajomné hrobky faraónov štvrtej dynastie postavili približne pred 5-tisíc rokmi. Najväčšia z trojice, 137-metrová Cheopsova pyramída (pôvodne merala až 147 metrov, ale jej vrchol sa zrútil) zaberá 11 akrov a skladá sa z vyše dvoch miliónov vápencových kvádrov, pričom každý váži dve tony. Hérodotos tvrdí, že pyramídu budovali 20 rokov a na jej stavbe naraz pracovalo 100-tisíc ľudí, ktorí sa každé tri mesiace striedali.

Artmidin chrám v Efeze
V polovici 6. storočia pred n. l. dal kráľ Krois postaviť Artmis, bohyni plodnosti a ochrankyni mesta, majestátny príbytok. Aby chrám odolal zemetraseniam, vybudovali ho na močaristej pôde. Najprv však vykopali hlbokú jamu, ktorú naplnili zmesou dreveného uhlia a vlny. Mramorovú stavbu ukončili okolo roku 450 pred n. l. O sto rokov nato chrám vyhorel. Efezania ho však takmer ihneď postavilii znovu. Nový chrám bol dlhý 126, široký 50 metrov, spočíval na 127 mramorových stĺpoch a pretrval pol tisícročia. V roku 263 ho vyplienili Góti a skazu zavŕšil v roku 401 konštantínopolský patriarcha. Miesto, kde kedysi svätyňa stála, objavil až v roku 1869 anglický arecheológ Wood.

Babylonské visuté záhrady
Legendárne záhrady, raj uprostred horúceho Babylonu, dal postaviť okolo roku 600 pred n. l. kráľ Nabukadnesar pre svoju milovanú ženu, médsku princeznú. Boli štvorposchodové, klenby jednotlivých terás niesli 25-metrové stĺpy. Terasy tvorili dlaždice vystlané vrstvou tŕstia zaliateho asfaltom. Na ňom boli olovené platne bárniace presakovaniu vody. Poschodia sa dvíhali do výšky terasovite a spájali ich široké schodištia. Otroci vo dne v noci čerpali vodu z Eufratu, ktorou zavlažovali bujnú vegetáciu. Keď začal Babylon pustnúť a Nabukadnesarov palác zničila povedeň, rozpadol sa i ostrov zelene v rozpálenom údolí.

Mauzóleum v Halikarnásse
Aj ono je pomníkom lásky, no tentoraz k mužovi.

Pérzský vládca Mausólus bol nesmierne krutý, no predsa ho ktorsi miloval - jeho sestra a zároveň manželka Artemísia. Keď Mausólus zomrel okolo roku 350 pred n. l., postavil na jeho pamiatku niekoľkostupňoú mramorovú hrobku vysokú 60 metrov. Obklopovalo ju 36 stĺpov. Strechu tvorila pyramída zdobená mramorovým štvorzáprahom so sochami manželov v nadživotnej veľkosti. Mauzóleum v 15. storočí "poslúžilo" johanitom pri stavbe hradu.

Rodský kolos
V roku 282 pred n. l. dokončili Rodosania svoj div sveta - 33-metrovú bronzovú sochu boha Hélia, ochrancu osrova, ktorá stála na umelom pahorku obloženom bielym mramorom nad vstupom do prístavu. Jeho sláva však trvala necelých 60 rokov. Počas silného zemetrasenia sa kolos zrútil. Pokusy postaviť ho opäť na nohy zlyhali. A tak ležal rozbitý na zemi ďalších tisíc rokov, kým ho roku 654 arabský miestodržiteľ nepredal kupcovi, ktorý ho rozrezal na kúsky a naložil na 900 tiav. Alexandrijský maják
Alexandrijský prístav, najrušnejší a najväčší na svete, mal veľmi zlú polohu pri Níle. Preto v úsilí zaistiť bezpečnú plavbu začali roku 285 n. l. stavať na ostrove Faros blízko Alexandrie maják. Za 5 rokov vyrástla trojposchodová stavba vysoká 140 metrov. Vo vežičke horela vatra, ktorej svetlo odrážal na všetky strany zložitý systém zrkadiel o vzdialenosti 56 kilometrov. Hoci maják vážne poškodilo viacero zemetrasení, definitívne prestal jestvovať až v 15. storočí, keď jeho ruiny zabudovali do tureckej pevnosti. Maják alexandrijský bol celých 1000 rokov najvyššou zasteršenou stavbou sveta.

Diova socha v Olympii
Sochár Feidias, mimochodom staviteľ aténskej Akropoly, začal stavať sochu najvyššieho gréckeho boha v roku 438 pred n. l. Vznešený Zeus sediaci na tróne sa týčil do výšky troch poschodí a hlavou sa dotýkal stropu svätyne vysokého 20 metrov. Majestátna socha bola z dreva. Diovo telo však pokrývali tvarované slonovinové panely a odev bol z tepaného zlata. V roku 426 n. l. ho Byzanťania rozobrali a previezli do konstantinopoliského paláca cisára Theodosia II. O pol storočie nato vyhorel a drevený Zeus sa zmenil na popol.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sedem divov sveta