V 7. storočí sa začali v Škandinávii tvoriť germánske kmeňové zväzy. Keďže kmene a kmeňové zväzy medzi sebou neustále bojovali, najvýznamnejšie miesto v spoločnosti mali bojovníci, resp. ich velitelia. Spomedzi veliteľov sa pomaly vytvárala šlachta.
Obyvatelia Škandinávie sa nazývali Normani. Boli mimoriadne zdatnými obchodníkmi. Významne sa podiaľali na vtedajšom diaľkovom obchode. Ich lode sa objavovali v prístavoch nielen v Európe, ale aj v Byzantskej ríši a inde. Obchod bol pre Normanov nevyhnutní na prežitie. V Škandinávii neboli vhodné podmienky na poľnohospodárstvo, skôr sa tu rozvíjal chov dobytka. Produkcia potravín stačila len pre obmedzený počet obyvateľov. Preto sa pribúdajúcim obyvateľstvom jedinou možnosťou, ako prežiť, stala expanzia do iných oblastí.
Výboje Normanských kmeňov sa začali už v 8. storočí. Roku 793 Normani vyrabovali kláštor Lindisfarne na ostrove Holy Island v Írskom mori. Touto udalosťou sa obyčajne datuje začiatok ich nájazdov do Európy. Normanské výboje boli čoraz častejšie a nebezpečnejšie, a to vďaka ich výbornej vojenskej organizovanosti a moreplaveckým vedomostiam. Práve tieto výboje dali normanským kmeňom ich vžitý názov Vikingovia. Slovo viking pôvodne označovalo piráta, bojovníka, ktorí na lodi podniká lúpeže.
Normanská expanzia smerovala na Britské ostrovy, ale aj do Francúzska, na juh Apeninského polostrova, sčasti smerom na Rusko a na západoatlantické ostrovy (Island, Grónsko). Nórsky moreplavec Leif Eriksson sa dokonca v roku 1000 dostal až na východné pobrežie Severnej Ameriky.
Na pobreží Anglicka sa Normani objavujú koncom 8. storočia. Na Britské ostrovy útočili predovšetkým vojenské družiny z dnešného Dánska a Nórska. Ich prvou korisťou sa stalo Írsko. V roku 842 vypálili Londýn. V 60. rokoch 9 storočia dánski Vikingovia obsadili prakticky celé Anglicko. Prudký obrat v mocenskom súperení s Dánmi zaznamenal Alfréd Veľký, zjednotiteľ anglosaského Anglicka. V roku 878 Dánov porazil v bitke pri Edingtone. Dôsledkom tohto víťazstva bolo rozdelenie Anglicka na anglosaskú a dánsku časť. Deliacou hranicou bol tok Temže. Po roku 920 Anglosasi ovládli aj dánsku časť ostrova. Dáni žijúci v Anglicku prirodzeným spôsobom splynuli s Anglosasmi.
V prvej polovici 9. storočia Normani uskutočnili dva zničujúce nájazdy na Franskú ríšu. Najprv útočili (prevažne z Dánska) na kraje okolo ústia Rýna. V roku 845 dobyli Paríž. Francúzsko sa však nakoniec ubránilo.
V prvej polovici 10.

storočia vikingská moc už zreteľne upadala. Roku 911 boli Normani porazení vo Francúzsku, kde bola napokon prijatá mierová dohoda: francúzsky kráľ dal Normanom do léna časť územia severného Francúzska, dnešnú Normandiu. A práve vojvoda ,,francúzskej" Normandie Viliam dobyl v roku 1066 Anglicko a stal sa anglickým kráľom. Iná skupina Normanov z ,,francúzskej" Normandie dobyla juh Apeninského polostrova a založila tu ďalší významný štát - Kráľovstvo obojakej Sicílie.
Expanzia normanských kmeňov smerovala aj na územie dnešného Ruska. Lúpežné oddiely a neskôr obchodné výpravy Normanov prenikali na ázijský kontinent už na konci 8. storočia. Časť z nich slúžila i v byzantskom vojsku ako žoldnierske oddiely. Dokonca sa ukázalo (nielen historicky, ale aj lingvisticky), že aj pojem Rus je škandinávskeho pôvodu. Škandinávskeho pôvodu sú i mená prvých ruských kniežat Rurik (Hrorekr), Oleg (Helgi) či Igor (Ingvar). Neskôr sa Rusmi začali nazývať slovania žijúci v tomto priestore. Pomenovanie im ostalo dodnes.
Prvá väčšina obchodno - vojenská kolónia Rusov - Variagov (slovenské pomenovanie Vikingov, Normanov) vznikla medzi Ladožským a Ilmenským jazerom už v 8. storoči. Novgorod sa stal prvým oporným bodom Rusov. Z tohto normanského strediska, oblokepého slovanským osídlením, ozbrojené obchodné normánske karavány postupovali do Povolžia a Podnepria. V Povolží, na Bulharskom a chazarskom území, nadväzovali obchodné kontakty predovšetkým so židovskými a arabskými kupcami.
Oproti slovanskému obyvateľstvu bol počet Rusov - Variagov nepatrný, takže ich asimilácia prebehla pomerne rýchlo. Už tretia generácia, usídlená v Novgorode a Kyjeve, prestala hovoriť rodným jazykom.
Na území pôvodnej vlasti Normanov (Vikingov) v Škandinávii a v Dánsku sa jednotné štátne útvary začali utvárať v priebehu 10. storočia. Prvým bolo Nórsko. Stalo sa tak za vlády Haralda Krásnovlasého, ktorému sa na prelome 9. a 10. storočia podarilo vybudovať typický štát toho obdobia. Napriek pomernej vyspelosti sa Haraldov štát dlho neudržal. V 60. rokoch 10. storočia ho zničili Dáni. K novému rozkvetu nórskeho štátu došlo až na konci 12. storočia.
Veľký mocenský rozmach dánskeho štátu na konci 10. a prvej polovici 11. storočia je spojený s menami kráľov Svena a Knuta Veľkého. V tom čase Dáni opätovne ovládli nielen Nórsko, ale aj temer celé Anglicko. V tomto období vzniká ako štát aj Švédsko.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Normani - Vikingovia