Najstaršiou formou bolo spravidla obyčajové alebo zvykové právo. Postupne vznikajú právne normy so záväznou písomnou podobou. V 11. a 12. storočí sa rozšírila nová forma práva: dávala poddanému pôdu do dedičného prenájmu, za ktorý musel zaplatiť. Táto právna norma prinášala poddanému výhodnejšie postavenie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Poddaný nielenže získal svoj základný zdroj obživy do dedičného prenájmu, ale zároveň získal napríklad záruku, že ho jeho lénny pán nebude môcť z pôdy vyhnať. Toto nové, tzv. zákupné (emfyteutické) právo sa svojím charakterom podobalo právam, aké mali jednotlivé mestá. Výrazným spôsobom stabilizovalo vlastnícke pomery a vo svojich dôsledkoch viedlo k lepšiemu hospodáreniu. Charakter spoločnosti

Stredoveká spoločnosť mala poľnohospodársky charakter. V poľnohospodárstve sa vytvárala rozhodujúca časť hospodárskej produkcie spoločnosti. Pracovala v ňom väčšina (vyše 90 percent) európskeho obyvateľstva. Rozhodujúce miesto v stredovekom poľnohospodárstve malo pestovanie obilia, dôležití bol aj chov dobytka. Vývoj poľnohospodárstva mal po celý stredovek niekoľko charakteristických a trvalých znakov. Na začiatku vrcholného stredoveku sa však zlepšuje technológia poľnohospodárskych prác, mení sa skladba pestovaných plodín a nové prvky sa objavujú aj v chove hospodárskych zvierat. Všetky tieto zlepšenia sa premietli do zloženia a kvality stravy vtedajších ľudí.
Vo vývoji poľnohospodárstva nastal výrazný zlom, ktorý podstatne zmenil podobu dediny ako typu ľudského sídliska. Tento proces sa začal v 10. storočí a nazývame ho agrárna revolúcia. Kým dediny vo včasnom stredoveku boli malé s pár domami postavenými bez akéhokoľvek usporiadania, dediny v 12. - 13. storočí sa budovali ako ulicovky, pozdĺž potoka alebo cesty prechádzajúcej dedinou, prípadne sa budovali s centrálnym námestím rôzneho tvaru podľa vzoru stredovekých miest. Takisto usporiadanie parciel malo vplyv na pôdorys dediny. To sa odrazilo aj na celkovej podobe európskej krajiny. Prácu na poliach uľahčilo používanie kovového pluhu a ďalšieho kovového náradia namiesto staršieho dreveného. Výrazným zlepšením od 12. storočia bolo používanie chomúta, ktorý umožnil lepšie využiť ťažnú silu zvierat. Zvýšenie produktivity prinieslo aj rozšírenie druhov pestovaných plodín. Okrem pšenice, žita, prosa a ovsa sa na poliach čoraz častejšie objavujú strukoviny a rôzne druhy zeleniny. Nové plodiny obohatili stravu, a tým zlepšili jej výživnú hodnotu. Najvýraznejším výsledkom tejto zmeny bolo predĺženie priemerného veku života ľudí.