Začínajú plniť dôležitú ekonomickú, kultúrnu a politickú úlohu.
Celkové postavenie miest a mešťanov v štruktúre stredovekej spoločnosti bolo paradoxné. Na jednej strane mestá postupne získavali rôzne práva a privilégia, ktoré ich stavali na úroveň feudálov. Na druhej strane boli mestá spravidla podriadené inej feudálnej vrchnosti (kráľovi, cirkevným a svetským zemepánom). Preto charakteristickým znakom aktivity miest v období stredoveku stal boj za oslobodenie miest, za získanie čo najväčšej slobody a vlastnej samosprávy.
V súvislosti s rastúcim bohatstvom miest a vzrastajúcim sebavedomím meštianstva sa v mestách vytvorila špecifická meštianská kultúra.

Vznik stredovekých miest

Stredoveké mesto mohlo vzniknúť troma spôsobmi. Po prvé, priamym nadviazaním na antické mesto. Tak vzniklo množstvo miest na križovatkách dôležitých obchodných ciest na území južne od Dunaja, v južnom Francúzsku či na pobreží Pyrenejského polostrova (napr. Regenburg, Benátky, Miláno, Janov, Marseille, Barcellona, Toledo, Lisabon atď.). Po druhé, z významnejších remeselníckych a obchodných osád, ktoré sa nachádzali pod väčšími a dôležitými hradmi (Praha, Krakow). Tak vznikla aj väčšina našich miest, napr. Bratislava, Nitra, Trenčín. Po tretie, na neosídlenom mieste na základe ekonomickej, vojenskej či politickej potreby (typickým príkladom sú banské mestá Kutná Hora, Freiberg, u nás Banská Štiavnica).
Od spôsobu vzniku miest môžno odvodiť aj ich celkový charakter. Staré antické mestá boli predovšetkým strediskami obchodu, takže aj mestá, ktoré nadviazali na ich tradíciu, boli predovšetkým obchodnými strediskami. Mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu. Novovznikajúce mestá sa zväčša špecializovali na určitú činnosť. Pokiaľ ide o výstavbu miest, od 12. storočia sa začali budovať plánovité a pomerne unifikovane. Centrom mesta boli hlavné trhoviská - námestia s radnicou, centrom mestskej správy. Spravidla na námestí bol aj farský kostol s cintorínom. Okolo hlavného námestia sa rozkladala sieť ulíc. Pred mestskými hradbami vznikali predmestia. Mesto ako zvláštny prvok štruktúry stredovekej spoločnosti charakterizovalo predovšetkým jeho osobitné právne postavenie. Disponovalo totiž súborom mimoriadnych práv a privilégií, tzv. mestskými právami. Najdôležitejšími právami bolo právo osobnej slobody mešťanov a právo vlastného súdnictva. Okrem toho mali mestá aj rozsiahle hospodárske privilégia, napríklad tzv. míľové právo, ktoré zaručovalo mestu v okolí jednej míle monopolné výrobné postavenie. Významné bolo aj právo trhu.