Jednotlivé mestá nemali presne rovnaké práva a privilégiá. Remeselnícka výroba v mestách bola pevne organizovaná vo zvláštnych korporáciach - cechoch. Cech združoval výrobcov príslušného remesla. V ojedinelých prípadoch bolo v jednom cechu organizovaných niekoľko príbuzných remesiel. Členom cechu mohol byť len majster (majiteľ dielne), nie tovariš ani učeň. Úlohov cechov bolo organizovať výrobu a kontrolovať jej kvalitu. Obyvatelia mesta boli sociálne rozdelení do troch skupín. Prvú skupinu tvorili mešťania, ktorí mali úplné mestské práva. Táto skupina mešťanov mala najväčší vplyv v meste. Jej príslušníci zasadali v mestskej rade, ovládali mestskú samosprávu a riadili politický a hospodársky život v meste. Boli to zväčša obchodníci a remeselníci. Druhú skupinu tvorili tovariši, učni, sluhovia či iní námezdne pracujúci a mestská chudoba. Mestské práva mohli využívať len čiastočne. Tretiu skupinu mestského obyvateľstva tvorili obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy. Bolo to predovšetkým duchovenstvo, Ďalej šlachta, v univerzitných mestách aj univerzitní učitelia a študenti. Špecifickou skupinou stredovekej spoločnosti boli Židia. Kresťania v nich videli národ, ktorý je zodpovedný za smrť Ježiša Krista, a podľa toho sa k nim správali. Židia mali zakázané vykonávať určité činnosti. Špecializovali sa na obchod a úžerníctvo. Niektorí židovskí obchodníci a úžerníci postupne nadobudli veľké bohatstvo. Židovskí obchodníci mali totiž veľkú tradíciu vo vykonávaní obchodníckeho remesla a veľkou výhodou bola tradičná súdržnosť Židov, ich medzinárodné kontakty. V oblasti úžerníctva mali zasa výhodu v tom, že kresťania nemohli požičiavať peniaze s úrokom kvôli cirkevným zákazom. Pre Židov - nekresťanov bola táto činnosť zdrojom veľkých finančných ziskov, ale aj veľkého nepriateľstva a nežičlivosti zo strany kresťanov. Mestá a diaľkový obchod

V stredoveku existovalo v Európe viacero významných trás diaľkového obchodu. Kupci sa spájali do zvláštnych záujmových spoločností, ktoré sa nazývali gildy a hanzy. Najvýznamnejšou z nich bola nemecká hanza. V priebehu 12. storočia sa pozdĺž severonemeckého pobrežia a na riekach (najmä Rýne a Labe) čulo rozvíjal obchod. Nemci zároveň podnikali plavby po Baltskom mori smeromm do Poľska a otvárali tam nové trhy. Medzi najstaršie obchodné mestá, ktorým sa vtedy darilo, patril Hamburg (ležiaci v ústi Labe) a Lubeck pri Baltskom mori. Roku 1241 obe mestá utvorili zväz - hanzu, aby si zabezpečili vzájomnú ochranu.