Cheopsova pyramída

Stavby siedmich divov sveta sú dokonalým dielom vtedajšej techniky. Ich majestátna nádhera vzbudzovala v ľuďoch úžas a priam posvätnú úctu. V týchto architektonických klenotoch sa spája technika a umenie jedinečným spôsobom a práve táto harmónia ich zachránila pred zabudnutím.
Cheopsova pyramída v Gíze ( Egypt ), ktorú pomenovali po jej staviteľovi Cheopsovi-Chufevovi je najstarším, a predsa jediným zachovaným divom sveta. Pre jej mohutnosť ju volajú aj Veľká pyramída. Cheopsovu pyramídu uvádzajú zoznamy siedmich divov sveta ako prvú. Táto pyramída je až na Veľký čínsky múr najväčším stavebným dielom. Jej výška je 146,6 m. na jej základni 230 x 230 m by sa naraz pomestilo päť najväčších kostolov sveta. Príkaz na stavbu pyramídy vydal mladý faraón Chufev, hneď po smrti svojho otca Snofrua. Ako všetci jeho predchodcovia od kráľa Džósera chcel byť aj Cheops pochovaný v pyramíde. Aj on si želal, ako faraóni pred ním, aby bola jeho pyramída ešte väčšia a majestátnejšia ako všetky predošlé. Na jej stavbu použili viac ako dva milióny vápencových kvádrov, ktoré vylamovali v kameňolome na východnom brehu Nílu. Pred začatím stavby však prebiehali zložité prípravy. Najprv bolo treba vyhľadať vhodný stavebný pozemok. Pyramída váži 6 400 000 ton, základ musel byť veľmi pevný, inak by sa stavba mohla zaboriť do zeme. Miesto na začatie stavby našli južne od terajšieho egyptského hlavného mesta Káhiry, na výbežku púšte sedem kilometrov západne od dediny Gíza. Mocný skalný podklad zaručoval stabilitu pyramídy. Pyramídy svojím tvarom pripomínajú ihlany. Ich počet zatiaľ nie je presne určený, veď ešte aj v roku 1976 objavila napríklad expedícia československého egyptologického ústavu pyramídu pri Abúsíre. Ako stavali pyramídu? Určenú plochu premerali. Potom okolo plánovanej stavebnej plochy postavili vodotesnú hrádzu z piesku a kamenia; a do vzniknutého štvorca vysekali hustú sieť malých kanálov. Tie sa križovali v pravých uhloch, takže základ vyzeral ako obrovská šachovnica. Kanály napustili vodou, výšku vodnej hladiny poznačili na bočné steny a potom zasa vodu vypustili. Kamenári odstránili skálie, čo prečnievalo nad hladinu vody, kanály opäť zasypali a základ pre pyramídu bol hotový.
Toto všetko trvalo asi 10 rokov. Až potom mohli začať s vlastnou stavbou. Táto stavba, ako tvrdí grécky historik Herodotos trvala vari ďalších 20 rokov. Asi 100 000 ľudí pracovalo na obrovskom Cheopsovom hrobe.

Len za nákupy reďkovky, cibule a cesnaku, ktorú pridávali do jedla pre stavebných robotníkov, zaplatil faraón 1600 talentov ( asi 40 miliónov korún ). Mnohí terajší vedci spochybňujú údaje o počte robotníkov. Vychádzajú z myšlienky, že plocha staveniska by taký veľký počet ľudí nepojala. Podľa nich by si už viac ako 8000 robotníkov pri plánovitej práci vzájomne iba prekážalo. A kto pracoval na pyramídach? Kto chcel. Do tejto práce nikoho nenútili, a to z dvoch dôvodov: každý muž, ktorý sa na stavbe zúčastnil, dostal hneď v prvý deň ubytovanie, odev, stravu a neveľkú odmenu. Roľníci sa po štyroch mesiacoch, keď Níl uvoľnil polia, mohli vrátiť do svojich dedín. Egypťania navyše svoju prácu na stavbe pyramíd chápali ako prirodzenú povinnosť a česť, veď pomáhali stavať hrobku pre svojho faraóna. Každý, kto pomáhal pri veľkej stavbe, veril, že sa mu ujde aspoň kúsoček z božej nesmrteľnosti. Koncom júna teda do Gízy tiahli celé húfy roľníkov. Ubytovali ich v prístreškoch podobných barakom a zadelili ich do skupín po ôsmich mužoch. Práca sa mohla začať. Chlapi sa na kompách previezli cez Níl a pochodovali do kameňolomu. Tam vylomili kamenný blok a opracúvali ho kladivom, klátom, pílou a vŕtačkou. Blok musel mať podľa zmluvy výšku a šírku medzi 80 cm a 1,45 m. Každá skupina naložila „svoj“ blok pomocou pák a povrazov na drevené sane, ktoré ťahali po brvnách na nílsky breh. Plachetnice prevážali na protiľahlý breh ľudí a takmer 7,5 tony ťažký kváder. Robotníci ťahali kameň na stavenisko po ceste. Žeriav ani kladkostroj v tom čase nepoznali, takže ich čakala najťažšia časť práce. Po 20 metrov širokej šikmej rampe z tehál z nílskeho blata ťahali nahor povrazmi a postrkovali pákami sane s blokom na rozostavanú časť pyramídy. Tam skupina umiestnila blok s milimetrovou presnosťou na miesto, ktoré vyznačil staviteľ. Čím vyššie rástla pyramída, tým dlhšia a príkrejšia bola rampa a tým sa zároveň zakaždým zmenšovala pracovná plocha. Dokončovacie práce boli teda najťažšie. Počet ľudí, ktorí našli smrť iba pri tejto práci, nepoznáme. Umiestnením pyramidiónu, čiže deväť metrov vysokého vrchného bloku, sa po 20 ročnej práci ukončilo jadro pyramídy. Tvorí ho 128 vrstiev. V tom čase pyramída asi nevyzerala tak, ako ju vidíme dnes - stupňovitý kopec. Vybudovaním jadra sa však stavba neskončila. Povrch pyramídy bol drsný, ale bez hrán. Robotníci museli dokončiť aj vonkajšie trojuholníkové strany, obložené platňami z oslňujúco bieleho vápenca. Ich okraje boli natoľko jemne obrúsené, že do medzierok nevošlo ani ostrie noža. Cheopsova hrobka sa vraj tajomne leskla a ľuďom pripomínala obrovský zvnútra osvetlený kryštál.

V strede Cheopsovej pyramídy sa nachádza rozvetvený systém chodieb, ktorý vedie cez veľkú galériu k 10,5 m dlhej, 5,3 m širokej a 5,8 m vysokej kráľovskej komore. Celá je vyložená žulou, ale bez ozdôb. Sarkofág museli umiestniť, ešte kým pyramídu stavali, pretože k nemu nevedie nijaká chodba. Podobné hrobové komory sa nachádzali takmer vo všetkých egyptských pyramídach a slúžili ako miesto faraónovho posledného odpočinku. Nenechajte si újsť ďalšie divy sveta, ktorými sú: CHEOPSOVA PYRAMÍDA, VISUTÉ ZÁHRADY SEMIRAMIDINE, DIOVA SOCHA V OLYMPII, ARTEMIDIN CHRÁM, MAUSOLOVA HROBKA, RODOSKÝ KOLOS A MAJÁK NA OSTROVE FAROS PRI ALEXANDRII.