Bieda o groš doľahla prirodzene aj na poddaný ľud, a to tým väčšmi, že dane od neho vymáhali v striebre, a to znamenalo cestu do katastrofálnej závislosti od dedinských úžerníkov a kupcov.
Urbárska pôda, ktorá bola hlavnou živiteľkou roľníctva a na ktorej spočívali všetky krajinské a stoličné dane a robotové a iné povinnosti voči zemepánom a cirkvi, tvorila v Zemplínskej, Šarišskej a Spišskej stolici len
17- 18 % všetkej úžitkovej pôdy. V iných stoliciach bola dvojnásobne väčšia. Na východnom Slovenskom počet želiarov a podželiarov, čiže skoro bezzemkov, tvoril už skoro polovicu poľnohospodárskeho obyvateľstva.
Od začiatku roku 1 831 nachádzame na východnom Slovensku stopy príprav povstania. Ich organizátorom bol schudobnený zeman Peter Tašnádi (Tašnády) z Malých Raškoviec. Roľníci si založili Hornouhorskú sedliacku konfederáciu a pripravovali povstanie. Tašnádi počítal s tým, že pod vedením drobnej šľachty sa podarí vyvolať ľudové povstanie a s jeho pomocou sa zmocnia majetkov vysokej šľachty. Peter Tašnádi a jeho prívrženci šírili povesti o ruskej a francúzskej pomoci povstaniu a neskôr aj fámy o travičstve. Cholerová epidémia sa aj skutočne stala takým bezprostredným podnetom k výbuchu povstania. Skutočnosť bola taká, že z Ruska sa roku 1 830 preniesla ázijská cholera a hoci uhorská vláda robila na hraniciach opatrenia, prenikla cholera aj na východné Slovensko a rýchle sa šírila po krajine. V dôsledku nedostatočnej hygieny postihovala najmä poddaný ľud. Keď na hraniciach vojenské kordóny (reťazové zástupy vojska) mali zabrániť prenikaniu cholerou napadnutých ľudí na Slovensko, začali sa šíriť chýry,že uhorskí páni vojensky obsadili hranice, aby zabránili príchodu Rusov, ktorí chceli poddaný ľud oslobodiť z poddanstva. Keď začala vrchnosť robiť hygienické opatrenia, dezinfikovať studne, nariaďovať roľníkom užívanie liekov a kopanie hromadných hrobov, aby sa nemohla šíriť nákaza z mŕtvych tiel, nespokojní roľníci si to vysvetľovali po svojom, že páni sypú do studní jed, otravujú ich, chcú vyhubiť roľníkov. Takú nedôveru a nenávisť mali voči feudálnej vrchnosti a pánom, až uverili, že páni sú schopní otráviť chudobu.
Epidémia cholery, lavínovite sa šíriaca po celej krajine, postihla v čase od júna do konca novembra 1 831 skoro pol milióna ľudí na 3 855 miestach a z toho okolo 200 tisíc ľudí zomrelo. Na choleru zomierali po stovkách a živí pritom nesmeli vychádzať do chotára vlastnej obce, hoci nastala žatva, ani ísť za prácou na Dolnú zem. Zásoby potravín sa vyčerpali. Vtedy aj viacero tých, čo odolávali travičskej legende, uverilo, že páni chcú vyhubiť roľníkov.
Povstanie, ktoré správne dostalo názov "cholerové" vzplanulo 19. Júla v Košiciach, kde sa ľud búril proti násilnému podávaniu liekov. Dňa 25. Júla v Kerestúre a v okolitých obciach odopreli poddaní pánom poslušnosť.