Sir Winston Spencer Churchill je považovaný vo Veľkej Británii za najvýraznejšiu osobnosť všetkých čias. Ako prvý muž krajiny zohral v druhej svetovej vojne kľúčovú úlohu pri porážke fašizmu. Stál pri zrode Atlantickej charty, ktorá tvorila základ liberálneho a v slobode žijúceho jednotného sveta. Do dejín sa zapísal ako odporca komunizmu a zároveň obhájca myšlienok Severoatlantickej aliancie a zjednocovania Európy.

Keď sa v roku 1874 narodil Winston Churchill podľa tradícií britských vládnych kruhov vyšlo na prvej stránke novín Times oznámenie : „Lady Randolph Churchillovej sa 30. novembra v paláci Blenheim narodil predčasne syn“. Takéto privilégium pripadalo len málokomu v Británii. Lenže otec Winstona bol lord Randolph Churchill, tretí syn siedmeho vojvodu z Marlborough. Okrem kráľovskej rodiny nebolo v Anglicku viac než 20 vojvodských rodín a Malboroughovia boli medzi nimi z hľadiska veku rodu na desiatom mieste. Podľa britských zákonov dedí titul a všetok majetok najstarší syn. A tak hoci sa Winston narodil v prepychovom rodovom sídle, neznamenalo to, že by dom patril jeho otcovi. Mladší synovia boli nútení robiť kariéru a získať vlastný majetok v štátnej službe, armáde, koloniálnej správe alebo cirkevnej hierarchii. Otec Winstona si však vybral ľahšiu cestu. Oženil sa s bohatou Američankou.
Randolph Churchill zastával dôležité politické funkcie, ale budúcnosť si mladý Winston musel zabezpečiť sám svojou prácou. Dvakrát sa mu síce nepodarilo urobiť prijímacie skúšky na vojenskú akadémiu v Sunhurste, ale v roku 1894 nakoniec túto skúšku úspešne absolvoval a stal sa tak dôstojníkom jazdectva. Rozhodoval sa medzi vojenskou kariérou a povolaním vojenského dopisovateľa. Vo funkcii frontového dopisovateľa potom pôsobil v roku 1895 na Kube, o dva roky v Indii a posledné dva roky 19. storočia v južnej Afrike. V roku 1899 padol do zajatia počas vojny s Búrmi v južnej Afrike, no podarilo sa mu z neho újsť. Jeho články z bojísk boli natoľko sugestívne, že keď sa vrátil domov, stal sa takmer národným hrdinom. Po prvom neúspešnom pokuse o politickú kariéru bol v roku 1900 ako 25 ročný konzervatívnou stranou zvolený za poslanca Dolnej snemovne.