Udatná lovkyňa bola ochrankyňou miest, žien a mláďat. Prirodzene, že ohrada s posvätným stromom bola pre Grékov priskromná. Artemis bola predsa Diova dcéra a Apolónova sestra - dvojča. Osadníci teda začali stavať pre Artemis nový chrám: väčší, krajší a pyšnejší ako všetky, čo jej už boli zasvätené. Mesto Efez malo šťastie v nešťastí, že si ho v roku 560 p.n.l. podrobil práve lýdsky kráľ Krézus. Krézus bol nesmerne bohatý a navyše veľký ctiteľ gréckeho umenia a gréckych bohov. S jeho finančnou pomocou vznikol Artemidin chrám, veľkolepá svätyňa Grékov, ktorý volali aj Artemision. V Malej Ázii sú časté zemetrasenia, preto stavali chrám na močariskách. Gréci verili, že mäkký podklad môže silné záchvevy zeme zmierniť. Najprv vykopali hlbokú jamu. Do jej dna zatĺkli nosné trámy z opálených dubových kmeňov. Kmene držali mocný základ zo skál, ktorými jamu vyplnili. Na tomto základe Gréci vybudovali chrám 51 m široký a 105 m dlhý. Priečelie podopieralo 127 asi 18 m vysokých mramorových stĺpov. Strop a krov boli z cédrového dreva, vysoké krídlové dvere do celly z lešteného cyprusového dreva, bohato vyzdobené zlatom a farebnými freskami. V celle sa vypínala vyše 2 metre vysoká drevená socha Artemidy, vykladaná striebrom a zlatom.
Čo sa stalo s novým Artemisionom? Nový Artemision bol ďalšie tri storočia až do roku 262 n.l. centrom náboženského, duchovného a hospodárskeho života. Potom ho dobyvační Góti vyplienili a čiastočne zrúcali. O 118 rokov neskôr stratil svoj význam s konečnou platnosťou. Rímsky cisár Teodosius I. urobil z kresťanstva štátne náboženstvo a dal zavrieť všetky pohanské chrámy. Artemision pomaly chátral. Kresťania z neho odvážali stavebný materiál, ktorý potrebovali pre kostoly. Aj Seldžukovia a Arabi, ktorí mesto Efez opätovne obsadzovali, si z chrámu odnášali kamenie, stĺpy a mramorové dosky a použili ich na stavbu svojich domov. Pyšný, majestátny Artemidin chrám sa čoskoro zmenil na kameňolom. Tak sa z povrchu Zeme pozvoľna stratil chrám, ktorý obdivovali pútnici z celého sveta. Spolu s ním zanikalo aj starobylé mesto Efez. Pomaly zapadalo do močiarov roztrúsených v blízkosti rieky Kaystros. Prešli dlhé roky, kým mesto znovu vybudovali. No ešte v neskorom stredoveku nenašli Osmani ( Turci ) ani stopu po Efeze a jeho preslávenom chráme. V polovici minulého storočia začali archeológovia pátrať po meste Efeze a Artemisione. Po dlhoročných, sprvu márnych pokusoch narazil britský archeológ John Turtle Wood pod šesťmetrovým nánosom na základy chrámu.