Siedmy div sveta, alexandrijský maják, je vlastne ôsmy. Kým ho budovali, pokladali za druhý div sveta babylonské múry. Maják vysoký 130 m sa v nílskej delte javil ako vynikajúce technické dielo. Babylonské múry rýchlo vypadli zo zoznamu „siedmich“ a nahradili ich majákom ako posledným a najmladším divom sveta. Maják je asi podnes najvyšším majákom na svete. Rok po tom, čo si Alexander Veľký podrobil Egypt a v Memfise ho korunovali za faraóna, presnejšie 16. apríla v roku 331 p.n.l., prekročil mladý dvadsaťpäťročný vládca sveta v slávnostnom sprievode štvoruholník o 30 x 7 stadiách ( 5370x1253 m stadion je grécka dĺžková miera ). Kňaz, čo kráčal za ním, sypal na kráľove stopy jačmennú múku. Jačmenná múka, tak tvrdila veštba, nakloní bohov, aby sa kráľove predsavzatia vydarili. Tu, presne na najzápadnejšom mieste nílskej delty, mali založiť Alexandriu, prvé mesto, ktoré založil tento panovník. Macedónsky kráľ chcel Alexandriou sprostredkovať Egypťanom grécku kultúru a naučiť ich gréckemu hospodárskemu životu. Mesto sa malo stať najvýznamnejším obchodným uzlom a prístavom.
Kto načrtol mestský plán? Plán pre nové mesto navrhol sám Alexander. Vybral miesto pre agoru a obchodné centrum. Stanovil počet a plochu chrámov a určil, ktorým gréckym bohom sa majú zasvätiť. Napokon prikázal, aby na skale ostrova Faros, ležiaceho pri Alexandrii, vybudovali maják, vyšší a väčší ako všetky ostatné. Alexandria uskutočnila kráľove sny a zámery. Za krátky čas sa stala kvitnúcim mestom so 600 000 obyvateľmi, zväčša gréckymi prisťahovalcami, Egypťanmi a Židmi. Stala sa najvýznamnejšou metropolou na brehoch Stredozemného mora. Maják však Alexander nikdy neuzrel. Zomrel v roku 323 p.n.l. a so stavbou veže sa začalo až o 23 rokov neskôr.
Stavba bola naozaj veľkolepá. Na základni o 30 x 30 m sa dvíhal 71 m vysoký pravouholník, čo sa do výšky mierne zužoval. Na jeho hornej ploche stála druhá časť veže, osemuholná stavba, 34 m vysoká, a na nej okrúhla stavba, v ktorej sa nachádzalo osvetľovacie zariadenie. Maják sa končil kužeľovitou strechou na stĺpoch a z nej hľadela zo 130 metrovej výšky na Stredozemné more Diova socha.
Spodnú časť veže tvorilo 14 klenieb, ktoré ležali nad sebou. Okolo vnútorných stien sa pozvoľna vinula stúpajúca rampa. Bola taká široká, že po nej mohli prejsť dve ťažné zvieratá aj s nákladom, jedno pri druhom. V strede veže bola šachta; viedla od pivnice až po svetelné zariadenie. Povrazový výťah prepravoval materiál až do najvyšších poschodí.