Trója, Ílion, hrad a mesto na západnom pobreží maloázijskom, ležiace na pahorku dnes zvanom Hissarlyk, asi 4 km od pobrežia Helléspontu, dejisko Homérovej Iliady. Od počiatku tretieho tisícročia bol pahorok prestavovaný až do dôb Augustových. Hornejšie vrstvy osídlenia bránia preskúmať vrstvy dolné. Od časov objaviteľa Tróje Hansa Schliemanna sa rozpoznáva deväť vrstiev. Najstaršia vrstva I. ukazuje už znalosť kovov, domy boli stavané na kamenné podstavce, keramika je prosto zdobená. Je to začiatok 3. tisícročia pred. n. l. Vrstva II. bola sídlom kniežat z let 2400 až 2200, hradby majú spodok z kameňov, vrch je z tehál. Domy majú ústrednú miestnosť, keramika poznala hrnčiarsky kruh a vypaľovaciu pec, charakteristické sú dvojuché poháre, ktoré pozná Homér, nájdené tu bolo množstvo kovových nástrojov, zbraní a ozdôb, materiálom je bronz, zlato a striebro. Hromadné náleziská sú nazývané „poklady.“ Jeden z nich nazval Schliemann „pokladom Priamovým“ , pretože pokladal druhou vrstvu za Tróju Homérovu. Okolo roku 1900 pred. n. l. bola Trója II. vypálené, snáď v súvislosti so sťahovaním maloázijských kmeňov. Na spálenisku vznikli vrstvy III., IV.,V. neopevnené a omnoho chudobnejšie. Nálezy prezrádzajú styk s gréckou pevninou. Vrstva VI. rozšírila hradby podľa mykénskeho vzoru, ale pamiatok je málo, pretože boli zničené neskoršími prestavbami. Mesto patriaca k hradu VI. nie je doposiaľ vykopané. Táto vrstva sa nazýva „Trójou homérskou“, pretože tu možno hľadať historický základ Homérovej Iliady. Okolo roku 1200 bola Trója znovu vypálená a stala sa tiež obeťou zemetrasenia. Po pol storočí ležal Hisarlik spustošený, stopy zostali len po putujúcich kmeňoch.
O trójskej vojne rozpráva Ilias. Trójsky princ Paris uniesol krásnu Helenu, manželku sparťanského kráľa Menelaá. Achajskí hrdinovia nalodili svoje vojská na 1200 lodí a pod vedením mykénskeho kráľa Agamemnóna, Meneláovho brata, vyplávali do Malej Ázie. Až po desiatich rokoch obliehania Tróje sa víťazstvo priklonilo na stranu Grékov. Víťazstvo dosiahli lesťou Obyssea. Prišiel na nápad, ako tajne dostať vybraný oddiel Achájcov do Tróje. Nechal Épeiosa vyrobiť koňa, vysokého ako hora. Ten vytvoril najprv nohy zázračného zvieraťa, potom jeho brucho a trup, vymodeloval hlavu a na krk pripevnil dlhú vlajúcu hrivu. Dva drahokamy zasadené do očníc napodobňovali žiarivý lesk očí a dodávali koňu neobyčajnú živosť. Napäté vztýčené uši ako by čakali len na pokyn k štartu.

Po dokončení stavby koňa dal vrchný veliteľ Agamemnón zapáliť achájsky tábor, nalodil vojsko a odplával s ním na západ. Neodplával však domov, ako sa Trójania domnievali, ale skryl sa s loďstvom za ostrovom Tenedem. Tam potom vyčkal na súmrak a za tmy sa vrátil k trójskym brehom. Celá akcia prebehla presne podľa Odysseovho plánu. Akonáhle Trójania zbadali, že Achájci svoj tábor opustili, s radosťou sa tam rozbehli. Všetci verili, že Agamemnón obliehanie vzdal.
Za troskami tábora uvideli obrovského koňa a veľmi sa mu divili. Zhromaždili sa okolo neho a začali sa radiť, čo s ním spraviť. Prevládol názor, že by ho mali dopraviť ako korisť do mesta a postaviť na hrad. Napriek tomu, že ich kňaz Láokóon varoval, Trójania koňa do mesta vtiahli. V noci z neho Gréci v čele s Odysseom vyskákali, otvorili bránu ostatným a začal boj muža proti mužovi. Pri bitke zahynuli všetci trójski bojovníci a zahynul i starý kráľ Priamos so všetkými svojimi synmi. Zachránilo sa len niekoľko mužov a žien, ktorí utiekli z horiacich trosiek. Ráno potom už len dymiaci popol nad bojovým poľom pripomínal, kde stála slávna Trója. Odyssea ospevuje Odysseov návrat do rodnej Ithaky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Trójska vojna