Rím v období cisárstva Osnova: 2.triumvirát, juliánsko – claudiovská dynastia, dynastia Fláviovcov (územný rozmach), kolonát, kríza rímskeho cisárstva, kresťanstvo, rozdelenie ríše (západná, východná), zánik západorímskej ríše Úvod: Obdobie cisárstva je posledná epocha rímskych starovekých dejín. Jeho začiatok sa datuje od viacerých rokov: 31pnl. - keď Oktaviánus porazil Antónia 27pnl. - keď došlo k ustanoveniu principátu (most medzi republikou a cisárstvom) 14nl. – keď zomrel Oktaviánus. A končí dvoma rokmi: 395nl. - keď sa ríša rozdelila 476nl. – keď zanikla západná ríša Cisárstvo rozdeľujeme na - rané cisárstvo - principát (31/27/14 pnl. - 284nl.) - neskoré cisárstvo – dominát (284 nl. - 395/476 nl.) Most medzi republikou a cisárstvom V roku 31 pnl. Agrippa, Octavianov veliteľ, porazil Antoniovu a Kleopatrinu flotilu pri Actiu, na gréckom pobreží Jadranského mora. Toto rozhodujúce víťazstvo otvorilo jeho pánovi cestu k ovládnutiu sveta. V tento deň skončil boj, ktorý sa začal pred trinástimi rokmi. V tom istom čase Rím dostal nového panovníka, ktorý onedlho prijal meno Augustus a zaviedol nový poriadok – principát. Začiatok konca : Caesarova vražda Antonius a Kleopatra držali v rukách opraty Ríma a celej ríše od 44 pnl. V tomto roku, bol Caesar, doživotný diktátor, obvinený z monarchistických úmyslov a zavraždený počas zasadania senátu. Vrahmi boli členovia koalície, vedenej republikánmi, medzi ktorích patril aj Cassius a Brutus, Caesarov chránenec. Nastalo bezvládie a sprisahanci nemali vlastný politický program. Caesar neustanovil svojho nástupcu a ľud sa obával opätovného prepuknutia občianskych vojen. Nebolo jednoduché nastúpiť na miesto toho, ktorý sa vyhlásil za imperiátora, sústredoval vo svojich rukách absolútnu moc a bol rovnocenný s bohmi. Antonius, výkonný konzul a jeden z tých, ktorí ako bývalí Caesarovi dôverníci túžili stať sa jeho nástupcami, pochopil, že nesmie dopustiť, aby smrť jeho pána ohrozila koncepciu vlády, ktorú zaviedol. Opieral sa o početné Caesarove oddiely v meste a v okolí Ríma. Senát ( po smrti Caesara ) predložil návrh : vrahovia nebudú potrestaní, ak senát ratifikuje listiny zavraždeného diktátora. Potom využil pohreb Caesara na procaesarovskú manifestáciu a štval davy občanov proti zabijakom. Zdalo sa, ze v tejto chvíli Antonius dobíja Rím. Triumvirát : Antonius, Octavianus, Lepidus Senátori stále nestrácali nádej na prevzatie riadenia republiky.