Do 11. storočia prečkala kresťanská Europa veľa ťažkých kríz a jej územie sa konečne začalo rozširovať. Medzi nepriateľov, ktorí boli nútený vzdať sa svojho územia, patrili napríklad moslimskí Arabi v Španielsku a na Sicílií. Z nejakého mimoriadneho popudu potom Európania rýchlo vytiahli do vzdialených, moslimmi ovládaných východných oblastí Stredozemného mora, v ktorých srdci ležala „Svätá zem“, ktorú kresťania uctievali ako miesto, kde žil a zomrel Ježiš Nazaretsky. Jednalo sa o svätú vojnu, ktorej účastníci museli „prijať kríž“, s stali sa tak križiakmi. Prosba o pomoc
Jedným z dôvodov prvej križiackej výpravy bola žiadosť o pomoc zaslaná pápežovi byzantským cisárom Alexijom I. Po storočia slúžila byzantská ríša ako kresťanská hrádza proti militantnému islamu. V roku 1071 však porážka kresťanov pri Manzikertu viedla k strate väčšej časti Malej Ázie (dnešné Turecko), ktorá pre byzantskú ríšu vždy predstavovala životne dôležitý zdroj pracovných síl a peňazí. Vzhľadom na smrteľné ohrozenie boli hrdí Byzantínci nútený požiadať o pomoc. Pri Manzikerte však nezvíťazili Arabi, ale Turci, neľútostní nomádi, ktorí prestúpili na islam a stali sa hlavnou hybnou silou na Strednom východe. Zatiaľ čo Arabi boli pomerne tolerantní, títo noví sa zakrátko začali stretávať s potulníkmi z Európy, ktorí v stále väčšom pocte navštevovali sväté miesta. To bol ďalší dôvod, prečo v roku 1095 vyhlásil pápež Urban II. v Clermontu krížovú výpravu. Pomoc Byzantíncom bola menej dôležitá než opätovné získanie Svätej zeme pre kresťanstvo a ako Urban II. poznamenal, vraždenie, drancovanie a získavanie nových území bolo v tomto prípade úplne prípustné, lebo obetami boli aj tak iba neveriaci, ktorí si nič iného nezaslúžilí. Pápežove naliehanie a zatienene kázania fanatikov, ako bol Peter Pustovník sa stretli s obrovskou vlnou nadšenia. V rôznych častiach Francúzka, Nemecka a Talianska sa začali organizovať vojenské výpravy a ďalšie tisíce ľudí sa zjednocovali do ohromných, narýchlo sformovaných útvarov, ktoré pri svojom ťažení vraždili Židov, drancovali a všade, kam vstúpili, spôsobovali značný nepokoj.
Zničenie
Kde sa ľudia z celej Európy zjednotili pod vedením Petra Pustovníka a rytiera známeho pod menom Walter Chudobný, došli až do hlavného mesta byzantskej ríše, Konštantínopolu. Odtiaľ ich vyľakaný cisár Alexijus rýchlo vyslal do Malej Ázie, kde ich však zničili Turci.