(MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA V ZJDENOTENEJ EURÓPE)

ŽIDIA NA SLOVENSKU, HOLOKAUST

Ú V O D


V tejto práci sa pokúsim priblížiť život židovskej komunity na území Slovenska od samých začiatkov až po koniec 2. svetovej vojny. Najväčšiu pozornosť venujem obdobiu medzi vyhlásením autonómie (6.10. 1938) a oslobodením Slovenska v apríli 1945, čo je najtragickejšie obdobie v dlhej histórii slovenských židov. Spomenuté obdobie sa bežne označuje slovom "holokaust". Podľa Sloveníka cudzích slov je to "v starovekom Grécku zápalná obeta". Významovo rovnocenný, ale obsahovo presnejší je v biblii používaný hebrejský termín "šoa", ktorý možno preložiť ako "veľké nešťastie".








1. PRED HOLOKAUSTOM
Spolužitie židov s príslušnikmi kresťanskej väčšiny na území Slovenska má stáročnú tradíciu. Napriek tomu ho v súčasnosti zaťažuje z oboch strán množstvo výhrad a predsudkov. Židia sú aj dnes bežne vnímaní ako bohatí obchodníci, krčmári či bankári, ktorí získali majetok "okrádaním slovenského ľudu".
Prvými dokladmi o prítomnosti židov sú ojedinelé nálezy z rímskej doby. Archeológovia objavili niekoľko macév (náhrobných kameňov), popísaných síce latinkou, ale s výrazne židovskými menami. Historici nie sú jednotní v otázke, či židia na dnešnom slovenskom území zostali aj po rozpade Rímskej ríše. Na základe správ arabských a židovských cestovateľov sa však predpokladá, že židia boli na území Veľkej Moravy už za čias Svätopluka a azda aj skôr. Prinajmenšom od 9. storočia sa teda datuje spolužitie slovanského a židovského obyvateľstva. Nemalo jednoznačný charakter, pretože obdobia prenasledovania sa striedali s obdobiami priazne či aspoň znášanlivosti. Podstatnú časť tohto tisícročného spolužitia však židia boli považovaní za občanov druhej triedy : od okolia ich oddeľovali múry geta, predpísaný osobitný odev, prikázané profesie, ktoré veriaci kresťania považovali za nedôstojné (napr. peňažníctvo).
Občiansky ich v Uhorsku postupne zrovnoprávnili až Tolerančný patent Jozefa II., zákony z roku 1840, dôsledky revolúcie 1848 -1849 a národnostný zákon z roku 1867. Veľký význam mal zákon z roku 1840, odvtedy sa židia mohli usídliť
v mestách s výnimkou banských,mali právo zakladať továrne, zapodievať sa voľne obchodom, remeslom, vedami a umením.
Druhá polovica 19. storočia je obdobím postupného akceptovania židov ako rovnocenných partnerov.