Práve vtedy si osvojili svetskú vzdelanosť, začali masovo navštevovať univerzity. Paralelne prebiehali asimilačné procesy. Židia opúšťali tradičné spôsoby a presadzovali sa ako lekári, právnici, umelci a pod. Tak sa nevyhnutne prispôsobovali sociálnym, kultúrnym a jazykovým normám okolitého obyvateľsva. Asimilačné tendencie vyvolali protitlak. To spôsobilo, že od roku 1869 existujú v Uhorsku popri sebe rovnako ortodoxné, ako neologické židovské náboženské obce.
Úplne zrovnoprávnenie s ostatným obyvateľstvom však židom umožnilo až prijatie zákonného článku XLII z roku 1895. Pre židov sa stalo Uhorsko miestom bezpečia a prosperity. Túto toleranciu odplácali lojalitou k režimu. Rešpektovali právny systém, administratívne normy a maďarský úradný jazyk. Rozpad Rakúsko-Uhorska a následný vznik Československa značil pre židovskú minoritu prechod
do neistej budúcnosti. Nový štát vznikol z vojnového chaosu a na mnohých miestach ho sprevádzali prejavy násilia, ktoré sa často dotkli židov a ich majetku. Reakciou boli otvorené negatívne postoje proti novému štátu. V polovici 20. rokov sa však židia zmenili na aktívnych zástancov československej štátnosti.
Možno skonštatovať, že až do polovice roku 1938 antiseminizmus len okrajovo ovplyvňoval spolužitie medzi obyvateľmi slovenských dedín a miest. Bol síce latentne prítomný, nebol však určujúcim faktorom vzájomných vzťahov. Výraznejšie sa prejavoval v anonymnom metskom prostredí (najmä v radoch inteligencie, ktorá neraz vnímala židov ako konkurenciu) než na vidieku, kde "svojich" židov poznali a mali s nimi všestranné kontakty.

2. SITUÁCIA V ROKOCH 1938 -1944
Obdobie medzi okóbrom 1938 a aprílom 1945 možno rozdeliť do niekoľkých periód :
1. Od vzniku autonómie do začiatku transportov
(október 1938 - koniec roka 1941)
2. Obdobie prvých transportov (marec- október 1942)
3. Medziobdobie od zastavenia transportov do vypuknutia SNP
(november 1942- august 1944)
4. Od nemeckej okupácie Slovenska do oslobodenia
(september 1944 - apríl 1945)

Na jeseň 1938 nabrali historické udalosti rýchly spád. V krátkom časovom horizonte nasledovali Mníchovská dohoda (30. 9. 1938), vyhlásenie slovenskej autonómie (6.10.1938), viedenská arbitráž, prvá schôdza novozvoleného parlamentu (17.1. 1939) a vyhlásenie štátnej samostatnosti (14.3. 1939). Sprevádzali ich dovtedy neznáme či okrajové prejavy intolerancie voči českým a najmä židovským obyvateľom.