Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Holokaust
Dátum pridania: | 01.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Gina | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 978 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
Pomalé čítanie: | 20m 0s |
Vláda už od roku 1939 zahŕňala návrhmi rôzne hospodárske organizácie, živnostenské spoločnosti, ktoré vyšpekulovávali ako najrýchlejšie a najlacnejšie zbaviť židovské obyvateľstvo na Slovensku majetku. "Arizácia" podnikov, živností a obchodov bola však len prvým stupňom, neskôr prišli ďalšie , ktoré postupne zasahovali do rôznych sfér života, aby ich napokon zhrnulo 270 paragafov Židovského kódexu, ako sa označovalo " Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941
o právnom postavení židov".
Židia museli na verejnosti nosiť označenie, nemohli uzatvárať manželstvá
s "árijcami", za mimomanželský styk bol určený trest do 5 rokov väzenia. Nemali volebné právo a neboli volení, nesmeli byť ani v službách štátu a verejných inštiúcií, nesmeli vykonávať slobodné povolanie - advokátske, lekárske, lekárnické (iba dočasne sa pripúšťali výnimky). Štátne bezpečnsotné orgány mohli kedykoľvek previesť u židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu, podobne aj domovú prehliadku. Listy židov museli byť viditeľne označené hviezdou a adresou odosielateľa, úrady im mohli ľubovolne uložiť povinnosť vysťahovať sa
z určitej obce. Židia sa samozrejme nesmeli organizovať, vydávať časopisy, byť redaktormi. Židia boli vylúčení z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách okrem ľudových škôl. Židovské deti nesmeli chodiť do jednej triedy s kresťanmi. Na vykoná-
vanie hocijakej profesie museli mať židia osobitné povolenie, nesmeli mať zbrane, oprávnenie loviť ryby, vlastniť vodičský preukaz, používať železnicu, vlastniť rádiá, fotoaparáty. Boli pred nimi uzatvorené kiná, kaviarne, v niektorých mestách nesmeli na hlavných uliciach bývať, ale ani chodiť. Nesmeli sa zdržiavať na verejných miestach po 21. hodine, chodiť na kúpaliská, navštevovať árijské domácnosti. Zákony, ktoré zbavili postupne židov všetkého nehnuteľného i hnuteľného majetku, sa stále doplňovali a spresňovali. Len za rok 1941 bolo v úradných novinách uvedených 51 protižidovských vyhlášok a nariadení. Postihnutých zasiahli ekonomicky, spoločensky, ale aj v prvom rade psychicky. Práve vďaka tomu splnili svoj cieľ :
z plnoprávnych občanov sa v krátkom čase stali ľudia na okraji spoločnosti.
Židovská komunita nezobrala príznaky zhoršených pomerov na ľahkú váhu. Už v roku 1938, teda bezprostredne po vyhlásení autonómie, sa začali rôzne individuálne alebo organizované aktivity, zamerané na záchranu jednotlivcov či rodín. Objavili sa najmä základné tendencie: legálne alebo ilegálne emigrácie zo Slovenska a prijtie krstu.
Úsilie dostať sa do bezpečia formou emigrácie vzniklo už koncom roku 1938. Existovali dva frekventované smery úniku : do Maďarska a do Palestíny.
Zdroje: Lipták,L.: SLOVENSKO V 20. STOROČÍ. Kalligram, Bratislava 2000., Salner,P.: PREŽILI HOLOKAST. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1997