12. Tridsaťročná vojna (1618 – 1648)

Začiatok vojny mal niekoľko príčin:
· Snaha Habsburgovcov o hegemóniu (nadvládu) v Európe, snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
· Náboženské rozpory – katolíci vs. protestanti – tieto spory sa stali zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty

Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ(finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský
Na druhej strane bolo Nizozemsko, Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.
Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:

1. fáza: Česko – falcká vojna (1618 – 1623)
Habsburgovci nastupujú na trón v roku 1526 a nastolujú absolutizmus a katolicizmus, čo vzbudzuje veľký odpor u českých stavov (šľachta, meštiaci, časť duchovenstva). Postupne sa zväčšovalo napätie medzi protestantmi a katolíkmi a medzi Habsburgovcami a ostatnými kráľovskými rodmi. Ferdinand II. zdedil roku 1617 český trón a o dva roky i rímskonemecký cisársky trón. Bol katolíkom a začal nútiť protestantské Čechy, aby sa stali katolíckymi. Česi sa proti nemu vzbúrili. 23. mája 1618 zvolali české stavy do Prahy zjazd, kde sa rozhodli zvrhnúť Ferdinanda II. a na jeho miesto povolať Fridricha V. Falckého (zaťa anglického kráľa Jakuba I., lebo chceli získať podporu Anglicka). Na stretnutí so zástupcami Ferdinanda II. sa s nimi českí šľachtici dostali do hádky a vyhodili z okna Pražského hradu dvoch cisárskych miestodržiteľov (ktorým sa mimochodom skoro nič nestalo, lebo dopadli do hradnej priekopy). Tento čin sa nazýva „2. pražskou defenestráciou“ a znamenal začiatok tridsaťročnej vojny. Po zvrhnutí Ferdinanda začala vláda 30-tich direktorov za pomoci Fridricha Falckého. Do nastávajúceho vojnového konfliktu ponúkol Maximilián I. Bavorský cisárovi Ferdinandovi II. pomoc vojska Ligy, zatiaľ čo Únia odoprela Fridrichovi úplnú podporu.
Stavy odmietli podporu českého ľudu, lebo sa obávali celonárodnej vzbury. Spoliehali sa viac na zahraničnú podporu (finančnú od Nizozemska a vojenskú pomoc od Anglicka). Falcký však nepriviedol očakávané vojsko Protestantskej Únie, čo stavy veľmi oslabilo. Ferdinand II.