mal veľmi dobré žoldnierske vojsko, získal financie od pápeža a Poľska, preto sa rozhodol stretnúť so stavmi v otvorenej bitke. 8. novembra 1620 sa odohrala bitka pri Bielej Hore, ktorá skončila porážkou českých stavov. Habsburgovi pomohol generál Johann Tilly. Falcký z miesta bitky zbabelo ušiel do Nemecka a panoval tak iba jeden rok (preto sa nazýva Zimný kráľ). Stavovský odboj v čechách sa zrútil, Únia sa rozpadla a Ferdinand II. po bitke nastolil silný absolutizmus a katolicizmus. 21. mája 1621 sa v Prahe na Staromestskom námestí konala poprava 27 účastníkov, ktorí sa zúčastnili tejto protihabsburgskej vzbury (okrem iných tam bol popravený aj filozof a patológ -priekopník Ján Jesenius). Obdobie po bitke sa nazýva Obdobím temna, kedy prebiehala veľká migrácia obyvateľstva do krajín, kde nevládli Habsburgovci; emigroval aj Ján Ámos Komenský.
Habsburgovcov podporilo aj Španielsko a tak odvrátili nebezpečenstvo, ktoré hrozilo Viedni zo strany českých protestantov. Falckým kurfistom (správcom) sa stal rakúsky vojvoda Maximilián I. Bavorský a boje sa presunuli viac na sever. 2. Fáza: Dánska vojna (1625 – 1629)
Proti Habsburgovcom sa vytvorila koalícia Anglicka, Dánska a severonemeckých stavov. Viedol ich dánsky kráľ Kristián IV. Počiatok tejto vojny je spojený s predošlými úspechmi koalície – dánske vojsko sa dostalo až na Moravu a ohrozilo tak vojská generála Tillyho.
Ferdinandovi II. ponúkol pomoc Albrecht z Valdštejna (frydlandské knieža, 1583 -1634), mal mnoho peňazí (zo svadby s bohatou šľachtičnou) a tak mohol zorganizovať vlastnú žoldniersku armádu (okolo 50000 žoldnierov).
V roku 1629 Albrecht vytlačil Dánov z Čiech a 27. septembra 1626 ich úplne porazil v bitke pri Lutteri a donútil ich podpísať mier.
Albrecht po tomto úspechu získal množstvo titulov, veľký majetok, titul frydlandského vojvodu a prestúpil na katolícku vieru, pretože chcel mať úspešnú vojenskú kariéru (zúčastnil sa už aj na Bočkayovom protihabsburgskom povstaní roku 1604). V severnom Nemecku sa pokúsil vybudovať vlastnú ríšu. Nadobudol však priveľkú moc, cisár sa ho začal obávať, odvolal ho z funkcie a znížil mu počet vojakov. Albrecht sa na to utiahol do súkromia a čakal na ďalšiu svoju príležitosť. 3. Fáza: Švédska vojna (1630 – 1635)
Švédsky kráľ Gustáv II. Adolf (1611 – 1632) sa usiloval získať oblasť Severného a Baltského mora, o ktorú sa však usiloval aj Ferdinand II. – tak sa začala ďalšia fáza tridsaťročnej vojny. Gustáva finančne podporovalo aj Francúzsko a Nizozemsko. Gustáv bol majstrom taktiky lineárnej vojenskej zostavy, mal stálu disciplinovanú armádu, využíval silu palných zbraní.