Studená vojna

25. Udalosti vo svete po roku 1945

· vznik dvoch skupín štátov s protichodnou spoločensko-ekonomickou formáciou; počiatok studenej vojny
· vývin v socialistických krajinách (uplatnenie kultu osobnosti v medzinárodných vzťahoch)
· rozpad koloniálnej sústavy; medzinárodné vzťahy po páde “železnej opony“

· 4.-11.2.1945 – Jaltská konferencia medzi USA (Roosevelt), VB (Churchill), ZSSR (Stalin); rozhodovanie o povojnovom rozdelení sveta; tu sa vlastne rozdelil svet na 2 strany; povojnová spolupráca nebola medzi nimi možná v dôsledku rôznych politík, záujmov a cieľov
· máj 1945 – kapitulácia Nemecka
· september 1945 – kapitulácia Japonska ---- koniec II. svetovej vojny
· júl/august 1945 – Postupimská konferencia (Stalin, Truman, Churchill/Atllee). · Rozdielnosť názorov: USA a VB nesúhlasili so satelitizáciou východnej Európy ZSSR; so sovietskym nátlakom na Turecko – záujem o čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely.

· po neúspešnej Spoločnosti národov bola vytvorená ďalšia organizácia, ktorá by dohliadala na svetový mier- Organizácia spojených národov (OSN)- 24. 10. 1945, Chartu OSN podpísalo 26.6.1945 v San Franciscu 51 štátov. Sídlo v New Yorku (časti v Ženeve, Paríži, Viedni). Ciele: udržiavať mier, hospodárska a kult. spolupráca, vzájomná pomoc v medzištátnych vzťahoch, ochrana ľudských práv.
· Všeobecná deklarácia ľudských práv – 1948
· 1946- prepukla iránska kríza, keď Stalin odmietol stiahnuť svoje vojská z Iránu; po nátlaku OSN ho opustil
· február 1946- americký diplomat G. Keenan v Moskve uviedol vo svojom dlhom telegrame, že so Stalinom sa nedá dohodnúť
· 1946- Churchill spomenul vo svojom prejave výraz „Spadla železná opona“. Sovietske úrady zaviedli obmedzenie styku medzi Západom a Východom
· začala sa doba podozrievania, nepriateľstva, ale taktiež súperenia medzi 2 blokmi súperiacich štátov: ZSSR vs. USA – studená vojna.
· Marec 1947 – Trumanova doktrína o koncepcii zadržiavania komunizmu

Studená vojna- obdobie extrémneho napätia medzi superveľmocami (USA a ZSSR) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Západe a Východe. Bol to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože si obe strany uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou. Bojovalo sa teda nevojenskými prostriedkami. Neustále napätie viedlo k masovému zbrojeniu a pretekom o prvenstvo vo vojenskej oblasti.

1947- 1962 – obdobie klasickej studenej vojny (neochota dohodnúť sa)
1962 – 1990 – obdobie poklasickej studenej vojny (obdobie dohôd a kompromisov je sprevádzané novými krízami)

ZSSR: utrpeli obrovské škody (20 mil. ľudí) vo vojne, hospodárstvo v troskách
- do roku 1949 nastúpili k moci v štátoch východnej Európy komunistické vlády (1947- založenie Inforbyra – komunistická informačná kancelária, ktorá koordinovala činnosť popredných eur. komunistických strán

USA: hosp. a polit. zosilneli, letecká, vojenské, námorné základne po celom svete, ponúkli pomoc zásobovaním- Marshallov plán (1947), ktorý však prijali iba západné európske krajiny; týmto sa spečatilo rozdelenie na blahobytný Západ a zaostávajúci Východ


Vytvorenie hospodárskych spoločenstiev:
Západ: OEEC (Organizácie pre eur. hosp. spoluprácu) 1948 – rozdeľovala americkú pomoc Marshallovho plánu európskym krajinám
Rada Európy - 1949
EHS – 1951, zo šesťčlenného Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ

Východ: RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) – zavedenie do všetkých socialistických štátov; ťažili z toho hlavne ZSSR- 1949

Vojenské aliancie:
Z: NATO (North Atlantic Treaty Organization)- 1949 Washington; účel bol zapojiť do USA do obrany záp. Európy- proti hrozbe komunistickej expanzie; USA, Kanada, VB, Franc, Benelux, Tal, Dán, Nór, Portugalsko, Island, + Grécko, Turecko, + SRN

V: Varšavská zmluva- 1955, zmluva o vzájomnej pomoci, priateľstve, spoločné vedenie časti ozbrojených síl. Člen.: Albánsko (vystúpilo 1962), Bulh, ČSR, Maď., NDR, Poľ., Rum, ZSSR;

· Železná opona viedla cez Nemecko, Rakúsko, vých. hranice Maďarska, Rumunska, Bulharska
· Berlín bol rozdelený na 4 okupačné zóny :
o ruskú
o americkú
o francúzsku
o britskú

· Rusko svojím diktátorským režimom východnú časť úplne vyšťavila, zatiaľ čo západ sa pod vedením západných mocností vypracoval na prosperujúcu republiku. V roku 1947 vznikla spojením americkej a britskej okupačnej zóny Bizónia, v 1848 sa pripojila franc. časť – Trizónia.
· 1948- potom čo spojenci realizovali v Trizónii menovú reformu, Sovieti vo východnom Berlíne vyhlásili pozemnú blokádu, čím znemožnili zásobovanie „spojencami“. Západní spojenci si však vytvorili vzdušný most, ktorým 11 mesiacov zásobovali svoj sektor. Sovieti v máji 1949 blokádu zrušili.
· 1949- rozdelenia na Spolkovú republiku Nemecko (západ) a Nemeckú demokratickú republiku (východ)
· 1961- postavenie Berlínskeho múru Sovietmi (aby zabránili emigrácii z vých. do západ. Nemecka), zbúraný roku 1989

Vojna v Kórei:
Bola najväčšou mimoeurópskou krízou. Kórea bola kvôli rýchlej porážke Japonska rozdelená 38. rovnobežkou na severnú a južnú.

Utvorili sa tak 2 samostatné vlády s rozličnými spoloč. systémami:
Severná Kórea: ZSSR ju oslobodilo od Japonskej okupácie, na čelo sa dostáva komunist. strana Kim-Ir-Sena (podporovaná ZSSR a Čínou) - komunizmus
Južná Kórea: patronát USA, občianska vláda- demokracia

1950- začala sa vojna v Kórei, severná Kórea zaútočila na južnú. Bola označená za agresora a tak na podporu južnej zasiahli vojenské jednotky OSN. Vodca Číny Mao Ce-tung vyslal na podporu severnej čínskych dobrovoľníkov. Zdĺhavá vojna trvala do 1953, Kórea ostala rozdelená na 2 samostatné štáty.

· 1953- zomiera Stalin, prvým tajomníkom strany sa stáva N.S. Chruščov
· 5.5.1955- SRN vstupuje do NATO

Suezská kríza – 1956 – egyptský prezident Násir vyhlásil znárodnenie spoločnosti Suezského prieplavu, čím poškodil francúzskych aj britských akcionárov. Rozhodli sa preto spor riešiť vojensky, ich spojencom sa stal Izrael, ktorý začal 29.10.1956 vojenské operácie na Sinajskom polostrove. Ich akcia odsúdili USA, ZSSR aj OSN. Po rokovaniach krajiny svoje vojská stiahli.

· Chruščov vyhlásil, že sovietske satelity majú právo na väčšiu nezávislosť. Rozpustil Informbyro a po stretnutí s Titom uznal nezávislosť Juhoslávie. · Satelity začali požadovať demokratické voľby a vytvorenie pluralitného straníckeho modelu. Najvýraznejšie protesty boli v Maďarsku a Poľsku. · Poľsko sa po nástupe Gomulku stáva najslobodnejším satelitom ZSSR, keď je zmiernená cenzúra a umožnené cestovanie do zahraničia. Poľská jar.
· Maďarsko – 23.10.1956 demonštrácia za demokratizáciu. Vymykla sa spod policajnej kontroly a prerástla do násilného odstraňovania symbolov komunistickej moci. Vznikli nekomunistické strany, na čelo sa dostal Imre Nagy. Maďarsko ohlásilo vystúpenie z Varšavskej zmluvy a neutralitu. Pre ZSSR to bol neprijateľné a zakročili vojensky. Zomrelo 25000 Maďarov, 7000 sovietov, Nagy bol unesený do Rumunska a popravený, bola nastolené nová prosovietska vláda na čele s J. Kásárom (ktorý bol predtým 1. tajomníkom strany). Berlínska kríza – 1958-1961 – Chruščov dal západu ultimátum, aby do 6 mesiacov opustil Západný Berlín. Patová situácia mala za následok v roku 1961 postavenie Berlínskeho múru, ktorý ako železná opona oddeľoval Východ od Západu.

Kubánska (karibská) kríza:
- aj ako kubánska raketová kríza
1959- na čelo vlády na Kube nastupuje (po zvrhnutí diktátora Batistu) Fidel Castro. Zaberá americké pozemky (cukrové plantáže). USA – hospodárska blokáda, podporu dostanú od ZSSR
- 1961- JF Kennedy odsúhlasil akciu CIA na zvrhnutie Castrovhu režimu.

V Zátoke svíň sa americkí vojaci vylodili, ale boli neočakávane napadnutí a porazení kubánskymi partizánmi
1962- 13 dní napätia, keď ZSSR potajomky nainštalovali na Kube jadrové rakety, pod zámienkou ochrany Kuby. Americké prieskumné lietadlo U-2 odfotografovalo rozmiestnenie týchto rakiet. USA sa cítia ohrozené, 22.10.1962 zablokujú morské prístupové cesty ku Kube – Kennedy a Chruščov sa snažia vyriešiť tento spor- USA stiahnu svoje rakety z Turecka a nenapadnú Kubu, ZSSR odstránili rakety z Kuby. Nakoniec je kríza zažehnaná; ruské lode sa vracajú domov a USA odvolali blokádu Kuby.

· Touto krízou sa skončila klasická studená vojna. Obe strany si pred hrozbou skutočnej vojny uvedomili nezmyselnosť ich konfrontácií. Nastalo uvoľňovanie napätia medzi Východom a Západom- détente. Uzavrelo sa niekoľko dohôd o zákaze skúšania a šírenia jadrových zbraní. · Henry Kissinger navrhol diplomatickú stratégiu triangularity- diplomatické styky medzi USA-ZSSR- Čínou.

Vojna vo Vietname (1962- 75):
Snaha Francúzska obnoviť koloniálnu nadvládu vo Vietname, Laose, Kambodži (Sever ovládaný Čínou a ZSSR; Juh- Franc., USA). Vypukne tu občianska vojna – 1954- odchod Franc. USA pomáha juhu. Výhra severného Vietnamu- spojenie oboch častí.

· Máj 1972- stretnutie Nixona s Brežnevom v Moskve- dohodli sa na obmedzení strategických jadrových zbraní SALT I. · Helsinská Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe – KBSE – 1973 – uznanie hraníc signatárov (všetky európske krajiny okrem Albánska), prehĺbenie spolupráce.
· 1979 – Carter a Brežnev podpísali SALT II – rovnováha v oblasti strategických jadrových zbraní. Vojna v Afganistane (nárazníkový štát).
1979- zosadenie kráľa podporované komunistami, nastolenie ľavicovej diktatúry na čele s Babrákom Karmalom J - odpor ľudu- obč. vojna
ZSSR- podporuje vládu, posiela sem svoje vojská
NATO- hospodárske opatrenia proti ZSSR- zastavenie vývozu obilia do ZSSR. USA neratifikovalo zmluvu SALT II, bojkot olympiády v Moskve (1980)

· 1981- nástup prezidenta R. Reagana
· 1982 – zomiera Brežnev
· marec 1985- na čele ZSSR M. Gorbačov
· 1986 – černobyľská jadrová havária
· 1989 – nástup Georga Busha, pád berlínskeho múra, schôdzka Busha a Gorbačova na Malte
· 21.11.1990 – symbolické skončenie studenej vojny na schôdzi KBSE v Paríži, keď 34 štátov prijalo Parížsku chartu o novej Európe.