V tomto období začal pomaly vznikať aj známy templársky rád.

Druhá križiacka výprava (1147-1149) priniesla len zhoršenie vzťahov medzi existujúcim križiackym kráľovstvom, jeho susedmi Byzantíncami a moslimskými vládcami. Opätovné dobytie Jeruzalema Saladinom v roku 1187 urýchlilo vyslanie tretej križiackej výpravy (1189-1192), ale výsledkom bolo iba dobytie Akky. Napriek tomu, že Jeruzalem nebol dobytý naspäť, nedá sa tvrdiť, že toto ťaženie bolo neúspešné, ako sa uvádza v mnohých historických archívoch. Je síce pravda, že výprava sčasti obnovila Jeruzalemské kráľovstvo, i keď len vo veľmi obmedzenom zmysle slova. To, že bol Jeruzalem prístupný kresťanom i moslimom, prispelo k ich vzájomnej komunikácii a rozvíjaniu vzťahov medzi nimi.

Štvrtá križiacka výprava o desať rokov neskôr (1202-1204) na Svätú zem ani nedosiahla. Loďstvo, prilákané benátskymi prísľubmi bohatstva, zamierilo najskôr k dalmatínskemu pobrežiu a potom ku kresťanskému mestu Konštantinopol, ktoré v roku 1204 Križiaci vydrancovali. Byzantské územia, ktorých sa zmocnili, mali vo vlastníctve takmer šesťdesiat rokov, až cisár Michal VIII. dobyl mesto späť. Neskoršie výpravy do severnej Afriky priniesli iba minimálne výsledky, pád Akky v roku 1291 znamenal koniec prítomnosti križiakov v Levante.

Podnet pre vznik a uskutočnenie Detskej výpravy (1212) vznikol
v krajinách, kde existoval takzvaný "kult detí" (severné Francúzsko, Lotrinsko a Porýnie) sa zrodil nápad, že by mravne čisté deti mohli azda mať viac úspechov v ťažení proti neveriacim pohanom na Východe. Tak sa v Nemecku zhromaždili masy malých detí a pod vedením chlapca Mikuláša z Kolína sa vydali na juh. I keď cirkev neschvaľovala túto výpravu a niektorí panovníci nedovolili sfanatizovanému detskému davu opustiť krajinu, húfy mladých odvážlivcov dorazilo až k brehom Stredozemného mora, ktoré sa malo pred nimi malo otvoriť, aby mohli po dne prejsť do Palestíny. Voda sa však nerozostúpila, ako sa podľa Biblie očakávalo, a tak sa časť mladých bojovníkov musela preplaviť loďami z Talianska do Palestíny.
Drvivá väčšina však skončila kariéru buď v samotnom Taliansku alebo na ceste domov. Niektorí nešťastlivci boli dokonca predaní do otroctva v Egypte, keď sa nechali obalamutiť špekulantskými dopravcami. Táto epizóda dokazuje, že náboženstvo vo feudalizme často víťazilo nad zdravým rozumom a triezvymi úvahami.

Piata križiacka výprava (1217-1221) sa skončila jasným fiaskom a vojenským neúspechom križiakov. Tých preľstili moslimovia a neostávalo im nič iné, ako uzavrieť s "neveriacimi" dohodu.