Spartakovo povstanie

Tri druhy vojen absolvoval Rím za jednu generáciu: so zahraničnými nepriateľmi v okrajových oblastiach ríše, s vlastnými spojencami na pôde Itálie, medzi občanmi vo vnútri mesta. zdalo sa, že tým sortiment vojen vyčerpal. Z rozporov v jeho základni vyrástla však nová vojna, celkom odlišná od predošlých a ešte nebezpečnejšia – vojna s otrokmi.
Spartakove povstanie bolo najväčšie povstanie otrokov v staroveku a otriaslo samými základmi rímskeho zriadenia, rímsky štát potreboval na jeho potlačenie takmer tri roky. Zúčastnilo sa ho vyše 150 000 ľudí, z toho 60 000 až 90 000 mužov so zbraňou v ruke. Od predošlých sa odlišovalo najmä tým, že jeho jadro netvorili otroci z latifundií, ale gladiátori, pre ktorých bol boj remeslom. malo vojenskú organizáciu a jeho vodca Spartakus, pôvodom Thrák, vynikal nielen odvahou a silou, ale aj rozumom a ušľachtilosťou.
Povstanie vypuklo roku 73 pred n. l. v kasárňach gladiátorov v Kapui, ktoré patrili Lentulovi Batiatovi, dodávateľovi otrokov pre gladiátorske hry. Spartakus bol v nich učiteľom šermu, kedysi slúžil v rímskej armáde, potom z nej zbehol, a keď sa znova dostal do rúk Rimanov, odsúdili ho na stratu slobody a predali medzi nešťastníkov, ktorých údelom bolo vzájomne sa zabíjať pre zábavu publika. Prehovoril svojich druhov, aby miesto istej smrti v aréne riskovali život za slobodu, a asi so sedemdesiatimi ušiel. cestou sa im podarilo zmocniť sa voza s nákladom zbraní, potom vystúpili na Vezuv a opevnili sa tam. Keď v Kapui zistili ich útek, vyslali za nimi oddiel vojska, gladiátori ho však porazili a získali ďalšie zbrane. nato vyslal proti nim z Ríma asi 3 000 vojakov, ich veliteľ Gaius Claudius Glaber obsadil jedinú cestu, ktorá viedla z vrcholu Vezuvu, a dúfal, že ich vyhladuje. Spartakus však dal narezať vetvy z planého viniča a upliesť z nich rebrík, po ktorom sa spustil so svojimi druhmi za chrbát Rimanov, prepadol ich a zahnal na útek. Korisť z dobitého tábora rozdelil potom rovným dielom. Správy o úspechoch spartakovcov podnietili k vzburám ďalších otrokov, najmä z radov thráckych,.