Sídliska boli obohatené mohutným valom s bránou uprostred každej strany, na plošine sa tiahli dva rady obydlí od severu na juh a od východu na západ. Kmene druhej inváznej vlny, okolo roku 1200 p.n.l., dostali do styku s pôvodnými obyvateľmi Latia, pre odlišné pohrebné obrady a rodinné zvyky kontakt nebol ľahký. II.

V jaskyniach, ktoré sa používali ako hrobky, sa našli kostry s lebkami pomaľovanými okrom a vedľa nich nádobka so zvyškom farby, čo dokazuje, že sa lebky viac ráz pomaľovali, táto prax by však nemala zmysel, keby sa nepredpokladali, že sa tí ľudia za živa maľovali a možno aj tetovali. Niektoré popolnice majú podobu malých chyžiek, v ktorých sú uložené pozostatky spopolneného, zosnulý bol takto v predstavách svojich blízkych pochovaných v príbytku, ktorý sa celkom podobal obydliu, v ktorom žil. Toto obydlie je podobné chatrčiam, aké si stavali pastieri z Latia pri samých bránach Ríma. Prvé hradby „Večného mesta“, čiže hradby na Palatíne, boli stavané do štvorca a ich tvar nebol typický iba pre terramarov. Palatín sa považoval za jadro mesta na siedmich pahorkoch /Septimontium/ a nazývali ho Roma quadrata. V hradbách miest Latia bývalo ohradené posvätné miesto, kde sa zhromažďovalo obyvateľstvo, aby uctievalo numen, čiže miestne božstvo, to miesto sa nazývalo fanum.
Rímska svetová ríša patrila k najväčším ríšam v dejinách ľudstva a zároveň k najvýznamnejším. Pretrvala vyše 700 rokov. Hoci zanikla pred 1500 rokmi , jej vplyv pociťujeme dodnes. Rimania vytvorili latinské písmo. Dnešné jazyky - francúzština, portugalčina, španielčina, taliančina a rumunčina - sa vyvinuli z jazyka Rimanov, z latinčiny. V slovenčine, ale i ostatných európskych jazykoch, sa nachádzajú tisícky slov z latinského pôvodu. Právny systém mnohých krajín, napr. Francúzska a Nemecka, vychádza z rímskeho práva. Mnoho veľkých európskych miest, napr. Londýn a Paríž, založili Rimania. Rímske stavby, rozosiate po celej Európe, dodnes pripomínajú ich veľkú civilizáciu.
Po dlhoročnej vojne z malého italského mesta Rím r. 396 p.n.l. obsadili etruské mesto Veje. V priebehu ďalších 400 r. sa Rimanom podarilo vybudovať rasovo pestrú mohutnú Rímsku ríšu. Rimania nerobili rozdiely medzi príslušníkmi iných rás, či náboženstiev. Od príslušníkov podmanených kmeňov očakávali, že sa prispôsobia rímskym zvykom. Poslušnosť odmeňovali udeľovaním rímskeho občianstva, a tak sa za Rimanov považovali aj Afričania, Sýrčania, Gréci a Galovia. Práve preto pretrvala Rímska ríša tak dlho. Navyše vládcom sa mohol stať aj muž, ktorý pochádzal z provincie.
Spočiatku bol Rím kráľovstvom a vládli v ňom králi. V r. 509 pr. Kr.