však Rimania kráľa vyhnali a vyhlásili republiku. Na jej čele stáli volení úradníci senátu a rímskeho ľudu, zvaní magistráti, ktorých každoročne volilo ľudové zhromaždenie. Rimania museli svoju nezávislosť spočiatku brániť, do útoku prešli až neskôr. R.270 pr. Kr. si podmanili celú Itáliu. Kartágo v severnej Afrike a grécke mestské štáty na juhu sa rímske výboje usilovali zastaviť, no napokon podľahli. R. 27 pr. Kr. Rimania napokon ovládli celú oblasť Stredozemného mora.
S narastajúcou mocou sa medzi rímskymi politikmi začala rozmáhať korupcia. Vlády sa zmocňovali násilím, nie voľbami, čím sa skončilo obdobie

III.

rímskej republiky. Po zavraždení G. J. Cézara v r. 44 pr. Kr. vypukla občianska vojna. Po nej sa stal cisárom Augustus. Vyhlásil sa za veliteľa armády a dostal súdnu a zákonodarnú právomoc, mohol zamietnuť každé rozhodnutie senátu. Stal sa prvým občanom Ríma. Jeho následníci používali titul „imperátor“ /hlavný veliteľ/ a moc prechádzala na členov rodiny. Začala sa éra rímskeho cisárstva. Hoci boli niektorí cisári krutí, je to aj obdobie mieru a rozkvetu. Rimania si podmanili obrovské územia vďaka dobre vycvičenému vojsku, kde vládla prísna disciplína. Chudobnejší Rimania tu mali možnosť dosiahnuť vyššie spoločenské postavenie. Mohli síce padnúť, no dostávali podiel z koristi a neskôr žold. Vyslúžilci sa tešili rôznym výsadám. Jadro rímskej armády tvorili pomocné oddiely zložené z cudzincov. Rímske posádky mali základne v pevnostiach, neďaleko hraníc ríše. Hliadky strážili, či sa neblíži nepriateľ. Prvé pevnosti stavali z dreva, no v 2. stor.pr. Kr. väčšinu nahradili kamennými. Boli podobne usporiadané, čo uľahčovalo vojakom presuny. Pevnosti pre legionárov budovali pre zhruba 5000 mužov, opevnené tábory pre pomocné zbory pojali 500 až 1000 osôb. Rímske mestá boli hlučné a preplnené. Verejné budovy boli pompézne,no väčšina ľudí bývala v špinavých štvrtiach. Často ich ohrozovali požiare a zločiny boli na dennom poriadku. Ulice neboli osvetlené, preto sa ľudia báli po zotmení výjsť von. Väčšina miest mala síce požiarnikov a strážcov poriadku, no nestačilo to. Dopravné nehody a zápchy boli také časté, že v mnohých mestách zakázali cez deň jazdu s vozmi. Napriek tomu Rimania radi bývali v mestách. Mali po ruke všetko , čo považovali za dôležité: divadlá, amfiteátre, vozatajské preteky, hostince a stánky s jedlom. Rimania boli vynikajúci stavitelia. Mnohé ich stavby pretrvávali dodnes. Väčšinou stavali z betónu a tehál.