Etruskovia

Medzi prvých obyvateľov Apeninského polostrova, ktorých pripravili Kelti o hlavy a veľkú časť ich dŕžav , patrili Etruskovia. Okolo roku 400p.n.l. dosiahol tento nadaný národ vrchol svojich takmer päťstoročných dejín. Etruskovia ovládli pobrežie Tyrrhénskeho mora od ústia Tibera až po severnú hranicu Toskánska. Ich organizáciu tvorilo 12 mestských štátov. Vlastnili významné ložiská rúd, pestovali námorný obchod s Feničanmi, Kartágincami a Grékmi. Mali ozbrojené sily, ktorých výzbroj zodpovedala vysokej úrovni ich technického vývoja.
Etruskovia – staroveký národ. Na čas ovládli aj Rím. Vrchol rozvoja dosiahli v 6. stor. p.n.l. V 3. stor p.n.l. sa dostali pod nadvládu Ríma. Mali naň silný kultúrny vplyv.
Etruské umenie – ostávajú mnohé problémy, ktoré sa doteraz nepodarilo objasniť. Historici umenia dlho pokladali etruské umenie za menej významné, lebo v jeho umeleckej tvorbe videli iba grécke vplyvy. bolo by však nespravodlivé neuznať originálnosť tohto umenia. Prejavuje sa záľube Etruskov pre odvážnu štylizáciu a v ich trvalej inklinácii k živým farbám a k dynamizmu v kompozícii. Táto originálnosť je z veľkej časti spätá s pôvodom etruského obyvateľstva. Herodotos, Vergilius, Horatius a Ovidius nazývajú Etrukov Lýdmi. Až za Augustovej vlády sa objavuje v spisoch Dionýza Halikarnasského nová myšlienka : po pripomienke, že Hellanikosz Mikelény spájal Toskáncov s Pelasgmi, skúma Dionyzos Herodotov názor a prichádza k záveru, že Etruskovia sú autochtónni.
Etruské umenie a náboženstvo nesú stopy osobitnej minulosti. Etruskovia vytvorili v 7. stor. p.n.l. ríšu. ku ktorej na severe patrila v období vrcholného rozkvetu, v 6. a 5. stor. p.n.l. najstaršia oblasť terramar v Pádskej nížine.
O ich jazyku, ktorý si udržali až do konca svojej samostatnosti, vieme doteraz iba málo, hoci etruské písmo je už rozlúštené. Etruská reč nepatrí k skupine jazykov etruského pôvodu.
v mestách vládli najprv králi, neskôr oligarchické rody, čo bolo dôkazom, že nevedeli vytvoriť pevnú politickú organizáciu.
etruská kultúra si zachovala črty iónsko-gréckej kultúry. Jej vplyv sa prejavoval najmä v typickom spôsobe pochovávania v sarkofágoch. Etruské hrobky sú rozmanitých druhov : najčastejšie bývajú vytesané do skaly, iné majú zvonka tvar tumulu navŕšeného na vysokom kruhovom základe z kmeňa s rímsami. Týmto hrobkám vďačíme za väčšinu informácií o etruskom umení.

Pozostávajú vždy z veľkej hrobovej komory, členenej niekedy viacerými lúčovito usporiadanými nikami, a vstupuje sa do nich z chodby alebo štôly. Niektoré sú stvárnené v dórskom slohu, iné sa zas vyznačujú viditeľnými znakmi s veľkými rozbiehajúcimi sa volútami. Tieto veľké hrobky boli upravené ako skutočné obydlia. II.


Treba pripomenúť, že z etruských domov sa zachovali v najlepšom prípade základy. Etruskovia stavali svoje obydlia z netrvácnych materiálov, ktoré neodolali zmenám času.
V pohrebných komorách umiestňovali Etruskovia izolovane alebo v skupinách svoje sarkofágy. Na väčšine sarkofágov býva na veku plastická podobizeň zosnulého. Spočiatku sa sarkofágy zhotovovali z pálenej hliny, neskôr sa častejšie objavujú sarkofágy tesané do kameňa. Od 5. stor. p.n.l. sa steny sarkofágu alebo urny ozdobovali reliéfmi, ktoré zobrazujú tanečné výjavy, pohrebné hostiny alebo obradné oplakávanie zosnulého. Od 4. stor. p.n.l. sa aj sarkofágy ozdobovali maľbami namiesto reliéfov. Slávny je sarkofág Amazoniek objavený v Tarquinii.
Etruskovia venovali veľkú pozornosť posmrtnému životu človeka, preto svoje hrobky zariaďovali tak, aby mŕtvemu vytvorili podobné prostredie, aké mal za pozemského života. Obklopovali ho známymi predmetmi a zobrazovali ho v každodenných situáciách. Verili v trojicu nebeských a trojicu podsvetných bohov. k prvej trojici patrili Tinia /vládca blesku/, Uni a Meniva. Podsvetné božstvá sa volali Aita, Hádes a Persefóna. Okrem mýtov tvorili základ etruského náboženstva rituálne praktiky magického rázu. Funkcie kňazov, ktorí vykonávali tieto obrady, prešli aj do náboženstva Rimanov. Vzorom pre etruskú svätyňu bol bez pochyby grécky chrám. Na najstarších chrámoch boli steny holé, alebo iba pomaľované. Neskôr, približne od 6. stor. p.n.l. , štít na priečelí ozdobovali reliéfmi alebo sochami z pálenej hliny. Vďaka bohatým ložiskám železa, cínu a medi bola Etrúria najvýznamnejším metalurgickým strediskom v celom vtedajšom Stredomorí. Etruskovia vynikali ako brondziari.
Maľby Etruskov sa vyznačovali veľkou originálnosťou, ale vynikali aj ako stavitelia. .