Po tomto čine už Džugašvilimu nestálo nič v ceste k moci.















6
4. Stalin začína vládnuť


Prvá päťročnica (1928-1932) sa niesla v duchu zmeny ZSSR na prosperujúci štát. Robotníci museli pracovať tak, aby plán spĺňali na dvesto percent. Pár rokov to fungovalo a Rusko naozaj doháňalo 50 ročný sklz v industrializácii oproti západným krajinám. Postupom času však začalo byť obyvateľstvo nespokojné. Mzdy boli nízke, do miest prichádzal hladomor. K demonštráciám napriek tomu nedochádzalo, pretože boli stranou zakázané. Ľudia odchádzali z vidieka do miest za vidinou lepšie platenej práce v priemysle. Znižovala sa produkcia poľnohospodárskych plodín, čo pre Rusov znamenalo hlad. A aj to málo, čo sa dopestovalo, musel Stalin vyviezť, aby splatil dlhy za mechanizmy dovezené kvôli industrializácii. V polovici prvej päťročnice posadla diktátora myšlienka, že poľnohospodári si nechávajú väčšiu časť dopestovaného, a tak prišiel k rozhodnutiu kolektivizovať pôdu. Prikázal likvidovať kulakov (bohatých a prosperujúcich roľníkov) a zakladať poľnohospodárske družstvá. Ich úlohou bolo dodávať také množstvo potravín, aké nebolo v tom čase možné dopestovať. Tento proces opäť viedol k nepokojom. Stalin sa vo svojej pozícii začal cítiť ohrozený.
V roku 1934 bol zavraždený populárny stranícky funkcionár Sergej Mironovič Kirov. Stalin z vraždy obvinil sprisahancov Zinoneva a Kameneva, ľudí, s ktorými sa ešte pred pár rokmi delil o moc. Teraz sa stali nepotrebnými a ohrozovali jeho pozíciu. Kirovova smrť bola použitá ako zámienka pre veľkú čistku v strane. Zinscenovaním procesov Josif Vissarionovič presvedčil ľud o podvratnej činnosti mnohých predstaviteľov strany. Založil GULAG (Glavnoje Upravlenije Lagerej – Hlavná správa táborov), obrovskú sieť pracovných a väzenských táborov po celej krajine. Začal sa hon na triedneho nepriateľa. Do táborov bolo v dobe ich najväčšieho rozmachu odvedených až 8 miliónov ľudí. Koľko osôb režim popravil sa spočítať nedá.
Ústredný výbor strany mal 139 členov, z ktorých odsúdených a popravených bolo 98.V roku 1936 boli bez akýchkoľvek dôkazov popravení aj bývalí Stalinovi spojenci Zinonev a Kamenev. Zo strachu pred červenou armádou dal tyran vyvraždiť 45% veliteľského zboru, čo sa tesne pred II. svetovou vojnou ukázalo ako osudná chyba. KGB (Komitét Gosudarstvennoj Besopasnosti – Výbor štátnej bezpečnosti) bola založená v roku 1937 a na jej čelo sa dostal Nikola Ježov. V 1939 prišlo k čistke aj v tejto inštitúcii Stalinovej mašinérie.