Za týmto účelom sa v roku 1907 zišli generálny riaditeľ spoločnosti White Star Line a syn jej zakladateľa Joseph Bruce Ismay a prezident správnej rady belfastskej lodenice Harland and Wolff lord W. P. Pirrie. Spolu tak zvažovali, akým spôsobom dobiť naspäť Modrú stuhu a súčasne pri tom zabezpečiť návratnosť vloženého kapitálu. Výsledkom ich jednania sa nakoniec stala rámcová dohoda o stavbe troch obrých lodí po 45 000 BRT (BRT - jednotka určujúcu hrubú prostornost*český originál) s celkovou kapacitou 7500 cestujúcich a v cene 2,5 miliónov šterlingov = vtedy 7,5 miliónov dolárov. Lode sa mali plaviť vo farbách dielní za dobu 18 až 25 rokov. Svojou veľkosťou, vybavením a komfortom mali prekonať všetko čo brázdilo dovtedy oceány.

2 Stavba
2.1 Projekty, zvažovanie pohonu, palivo

Už v priebehu projektovacích prác a potom počas stavby prvý dvoch lodí Olympic a Titanic sa však firma Harland and Wolff a ich šéfkonštruktér a technický riaditeľ v jednej osobe Thomas Andrews museli vysporiadať s radou otázok a problémov. Bolo potrebné nielen nájsť optimálne konštrukčné riešenia, pretože podľa dojednaných predstáv mali nové lode pojať zhruba o 500 - 800 cestujúcich ako nemecké lode triedy Kaiser, ale taktiež splniť požiadavky na ekonomiku prevádzky. Dovtedajšie extenzívne zvyšovanie veľkosti a výkonu lodí, poháňaných parnými strojmi, totiž skrývalo jedno veľké úskalie - neúnosne rastúcu spotrebu uhlia. Do tejto pasce sa však dostávali nemecké lode. Nežiadúceho rekordu dosiahol v tomto smere Kaiser Wilhelm II., jeho kotolne spálili pri premiérových preplavbách Atlantiku v apríli a v júni 1903 na 700 ton uhlia denne. Za tohto stavu veci si stavba lodí pre White Star Line vyžadovala čo najstarostlivejšie zváženie všetkých pre a proti pri riešení otázky pohonu lodí a najvyššej cestovnej rýchlosti, ktorá by nebola v rozpore s požiadavkou na pokiaľ možno vysokú, ale zároveň hospodárnu stálu cestovnú rýchlosť.
Takto vznikol projekt lodí, ktorých štíhlosť sa pohybovala medzi loďami triedy Kaiser a Mauretania, a pre ktoré bol zvolený kombinovaný pohon parných strojov a turbíny. Chladná obchodná kalkulácia v prospech kapacity a určitá nedôvera v čisto turbínový pohon nakoniec zvíťazila a lode Olympic a Titanic mali pri bezmála dvojnásobnom výtlaku v porovnaní s Lusitaniou a Mauretaniou zhruba o 50% nižší výkon. Rýchlosťou sa tak dostávali prakticky na úroveň dvadsať rokov starého Teutoniku, avšak protiváhou mala byť maximálna možná spoľahlivosť a komfort.

2.2 Prípravy na stavbu

Prípravy k stavbe lodí nesúcej názov Olympic, sa rozbehli naplno počiatkom roku 1908.